Na to, že má rakovinu hrubého čreva mu prišli, keď mal 75 rokov. A za to, že ochorenie objavili v ranom štádiu, vďačil najmä pravidelným preventívnym prehliadkam a aj dobrej fyzickej kondícii vďaka zdravej strave a pravidelnému cvičeniu. Na operáciu išiel pred Vianocami a hoci sa obával, ako to všetko dopadne, lekár bol spokojný a vzhľadom na vek aj prekvapený bezproblémovým priebehom operácie i rekonvalescencie.
Nemal teploty, rana sa ukážkovo hojila a necelého pol roka po operácii už nemusí držať žiadnu prísnu diétu, denne bicykluje na stacionárnom bicykli a prechádzky si neodpustí ani za psieho počasia. Je živým príkladom toho, že zdravá životospráva a prevencia kráčajú ruka v ruke s oveľa vyššími šancami aj na zdolanie zákernej rakoviny.
Keď straší genetika
Kolorektálny karcinóm – rakovina hrubého čreva a konečníka síce najčastejšie postihuje vyššie ročníky nad 50 rokov (až 80 % prípadov), avšak podľa odborníkov v poslednom čase pribúda stále viac mladších pacientov. I keď presnú príčinu vzniku tohto ochorenia lekári nepoznajú, vedia o viacerých rizikových faktoroch. Veľmi výrazným je dedičnosť.
„Pri rodinnom – familiárne podmienenom kolorektálnom karcinóme ešte nevieme, prečo sa toto ochorenie častejšie vyskytuje v niektorých rodinách. Je možné, že tu dochádza k zmenám vo viacerých génoch, ktoré sme zatiaľ neidentifikovali,“ hovorí Rudolf Hrčka, primár gastroenterologického oddelenia Nemocnice Sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Upozorňuje, že v rodine pacienta s kolorektálnym karcinómom je v porovnaní s bežnou populáciou zvýšené riziko u prvostupňových príbuzných (rodičia, deti, súrodenci).
Tento typ rakoviny často vzniká z adenómových polypov – nezhubných nádorov, ktoré môžu zmeniť svoju štruktúru, tvar a funkciu a výsledkom je potom rakovina hrubého čreva a konečníka. Nádorové bunky sa môžu uvoľniť a putovať do krvného či lymfatického obehu. Nádor tak môže metastázovať aj do vzdialených orgánov.
Polypy a rakovina
Čo sú však črevné polypy a prečo sú nebezpečné? Primár Hrčka vysvetľuje, že hrubé črevo je zvnútra vystlané sliznicou, ktorú pokrýva špeciálny sliz, ktorý nedovolí, aby sa stolica dostala do priameho styku so živými bunkami. Aj bunky, aj sliz sa neustále obnovujú. Niekedy sa na určitom mieste začnú bunky sliznice množiť a vytláčajú sa na povrch v podobe hrbolčeka. Odborne sa to volá polyp.
Podľa lekára až 90 % karcinómov vzniká z takýchto polypov. Vizuálne však nemožno určiť, či ide o polyp, v ktorom prebieha rakovinová premena, preto treba každý polyp odstrániť a poslať na histologické vyšetrenie. Väčšina polypov sa však neprejavuje žiadnymi príznakmi. „Väčšie polypy už okolo 10 mm sa môžu prejaviť občasným a väčšinou okom neviditeľným krvácaním. V tom je práve zákernosť rakoviny hrubého čreva a konečníka, že sa v štádiách, keď sa dá rýchlo a bezpečne spolu s polypom odstrániť, nijako neprejavuje,“ zdôrazňuje Rudolf Hrčka.
Prečo aj mladší
„To že pozorujeme výskyt rakoviny hrubého čreva a konenčíka častejšie aj u mladších nie je spôsobené nejakou biologickou zmenou tohto ochorenia v ostatných rokoch ale efektom prevencie, na ktorú reagujú aj mladšie vekové skupiny a ochorenie sa tak odhalí aj pred 50 rokom,“ vysvetľuje lekár. „Tento trend chceme podporovať aj dotazníkovou akciou zameranou na familiárne formy ochorenia, ktoré sa objavujú často skôr než po dovršení 50 rokov a je potrebné ich zachytiť v počiatočnej vyliečiteľnej forme.“
Dá sa vyliečiť?
Ochorenie prebieha v niekoľkých štádiách. V prvom a druhom štádiu sa chorenie nachádza buď iba v sliznici, alebo ešte nepreniklo cez črevnú stenu. „Snahou preventívnych opatrení a skríningu je predovšetkým snaha zachytiť ochorenie v tomto štádiu, pretože vtedy sa dožíva päť rokov od stanovenia diagnózy až 90 % pacientov, ak sa ochorenie odstráni endoskopicky alebo chirurgicky,“ hovorí lekár.
Ak už ochorenie už prenikne do lymfatických uzlín alebo do krvných ciev a metastázuje do iných orgánov, ide o pokročilejšie štádiá, keď je podľa primára nutné chirurgickú liečbu doplniť chemoterapiou alebo ožarovaním. „Šance na vyliečenie klesajú v závislosti od štádia. Päť rokov sa dožíva po spomínanej liečbe okolo 65 % pacientov v treťom štádiu, a asi 8 % vo štvrtom štádiu,“ dodáva primár.
Pohyb je kľúčový
Aký má vplyv strava a celková životospráva na vznik polypov a kolorektálneho karcinómu? Podľa lekára táto otázka stále nie je uzavretá. Diskutuje sa o zložení stravy, jej množstve, energetickej hodnote, prítomnosti vitamínov a stopových prvkov.
„Žiaľ, zatiaľ nedokážeme zostaviť ani pozitívny, ani negatívny zoznam, ktorý by nás vedel spoľahlivo ochrániť pred týmto ochorením, alebo ho spoľahlivo vyvolal.“ Určite však urobíte dobre, ak uprednostníte stravu, ktorá podporuje hybnosť hrubého čreva a je energeticky menej výdatná, takže z nej ani príliš nepriberiete.
Veľký význam má pohyb – podľa lekára je najspoľahlivejším preventívnym opatrením pred vznikom a dokonca aj recidívou ochorenia. Stačí bežná chôdza, minimálne 150 minút týždenne. „Čiže ovocie, zelenina, málo sladkostí a chudé mäso nám zabezpečia primeranú hmotnosť, ktorá nás nebude obmedzovať v snahe chodiť pešo všade, kde je to možné,“ hovorí lekár. Dodáva, že samotný vznik ochorenia príliš ovplyvniť nevieme, no prevenciou na úrovni životosprávy a hlavne pravidelnou účasťou na preventívnych programoch, ktoré sú u nás každému poistencovi dostupné zdarma, možno ochorenie zachytiť vo vyliečiteľnom štádiu.
Nebojte sa kolonoskopie
Ľudia sa často obávajú tohto vyšetrenia. Podľa primára je však kolonoskopia v rukách skúseného lekára rýchlym, bezpečným a najefektívnejším spôsobom, ako neochorieť na kolorektálny karcinóm. Na Slovensku máme vyše 70 pracovísk splňajúcich najvyššie kritériá kvality, ktoré dokážu pacientovi zabezpečiť kvalitné vyšetrenie.
„U vyše polovice kolonoskopií nebolo potrebné použiť utišujúcu injekciu a iba u 3 % pacientov bolo potrebné robiť vyšetrenie v celkovej anestéze. 95 % pacientov na týchto pracoviskách bolo vyšetrených do 1 mesiaca. Menšie komplikácie sa vyskytli iba u 0,2 % z vyše 3500 pacientov vyšetrených za minulý rok na týchto pracoviskách. Ak si uvedomíme, že toto vyšetrenie stačí vykonať po dovršení veku 50 rokov raz za 10 rokov s temer 100 % istotou, že v tomto čase neochoriem na toto ochorenie, myslím si že tých 10 – 15 minút nafukovania a chvíľkových krčovitých bolestí, ktoré sa navyše dajú odstrániť injekciou, stojí za pocit istoty a možnosti vyčiarknutia si problému prevencie na 10 rokov z dlhého zoznamu starostí,“ hovorí lekár.
Na www.europacolon.sk nájdete test aj informácie, na aké vyšetrenia máte nárok v rámci zdravotného poistenia a na ktorých pracoviskách vás vyšetria.
Rizikové faktory vzniku kolorektálneho karcinómu:
Dedičnosť – rizikový faktor asi u 20 % prípadov. Ak niekomu z vašich prvostupňových príbuzných diagnostikovali kolorektálny karcinóm, s pravidelným testovaním na okultné krvácanie začnite už po štyridsiatke. Testy by ste si mali robiť raz ročne.
Vek – riziko sa prudko zvyšuje po päťdesiatke. Príčinou je nahromadenie mutácií v bunkách, ktorých je tým viac, čím sme starší a čím nesprávnejší životný štýl pestujeme. Mladí ľudia však môžu ochorieť tiež. Ak patríte do rizikovej skupiny, začnite s testovaním skôr.
Iné (nezhubné) ochorenia hrubého čreva – napr. polypy, zápalové ochorenia čreva a pod.
Obezita – podľa výsledkov klinických štúdií podporuje vznik kolorektálneho karcinómu.
Životospráva – riziková je strava bohatá na tuky (najmä červené mäso, smažené, pečené a zvlášť údené), chudobná na vlákninu, pitie alkoholu (najmä pivo vo väčšom množstve), fajčenie, stres, nedostatok pohybu.
U žien rakovina prsníka, vaječníkov, maternice – preventívne vyšetrenia treba podstúpiť raz ročne bez ohľadu na vek.
Lekári varujú!
Ak mal u vás v rodine niekto kolorektálny karcinóm, rozhodne začnite so skríningom oveľa skôr.
Ak sa kolorektálny karcinóm vyskytuje len u jedného člena rodiny, jeho prvostupňoví príbuzní (deti, súrodenci, rodičia) majú 2 – 4-krát vyššie riziko ochorenia ako bežná populácia. Príbuzným pacientov sa odporúča podstúpiť prvý skríning už vo veku 40, maximálne 45 rokov.
Ak sa kolorektálny karcinóm v rodine vyskytol u viac ako jedného člena rodiny, jeho alebo jej prvostupňoví príbuzní by mali podstúpiť svoju prvú preventívnu kolonoskopiu vo veku 25 rokov.
