FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Málo pohybu, priveľa jedla, málo sexu, priveľa fajčenia, veľa cholesterolu, zle umyté zuby, veľa stresu a sem-tam nevera škodí vraj nášmu srdcu viac, ako sme si ochotní pripustiť.
Slovenskí muži nad 60 rokov dokonca vedú v celosvetovom rebríčku v úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia. Slovenské ženy, na počudovanie, na tom nie sú omnoho lepšie. Spolu s Maďarkami, Angličankami, Ruskami tvoria vedúcu štvoricu žien zomierajúcich na choroby srdca.
Tretina ľudí, ktorí dostanú infarkt, o tom ani nevie!
Hoci vo všeobecných predstavách a v televíznych seriáloch ľudia postihnutí infarktom lapajú po dychu a držia sa za hrudník, najmä ženy, starší ľudia a diabetici často prežijú bezbolestný infarkt.
Asi tretina ľudí žije dokonca so srdcom postihnutým infarktom, a pritom o tom vôbec nevedia. Podľa štatistík až 30 percent pacientov, ktorých postihne infarkt myokardu, nenavštívi lekára, a tak sa o tomto ochorení vôbec nedozvie.
„Ide o tzv. nemú ischemickú myokardiu, ktorá je zákerná práve v tom, že pacient nepociťuje žiadne ťažkosti,“ hovorí profesor Zoltán Mikeš. Dokonca aj tí, čo už majú silné podozrenie na infarkt – bolesti v hrudníku vyžarujúce do ramien, krku a rúk – veľmi dlho váhajú, kým vyhľadajú lekársku pomoc. Paradoxné je tiež, že najčastejšie s infarktom otáľajú práve pacienti – zdravotníci. Tri pätiny z postihnutých zomierajú skôr, ako sa dostanú do nemocnice, alebo dokonca skôr, ako stihnú zavolať záchranku alebo niekoho blízkeho.
Ženy si myslia, že infarkt je chorobou mužov. Mýlia sa
Ženy podceňujú riziko srdcového infarktu a nebezpečenstvo kardiovaskulárnych ochorení všeobecne. Väčšina žien si myslí, že infarkt myokardu a ateroskleróza sú skôr mužské ochorenia a najčastejšou príčinou úmrtia v ich prípade je rakovina. Tento všeobecne rozšírený názor však vonkoncom nezodpovedá pravde. Ako vyplýva zo štatistických prehľadov, infarkt a ochorenia srdca sa podieľajú na úmrtí žien až 44 percentami. Rakovina ako príčina smrti je až na druhom mieste a je príčinou úmrtia 21 percent žien. Zlozvyku fajčenia prepadá čoraz viac žien, okrem toho od určitého veku odpadá prirodzená ochrana ženského organizmu pred kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktorú dlhé roky spoľahlivo zabezpečuje hormón estrogén.
Infarkt bolí ináč ženy ako mužov
Alarmujúca je však aj skutočnosť, že ženy pociťujú bolesti pri infarkte inak ako muži. Zatiaľ čo u mužov je jedným z prejavov infarktu intenzívna bolesť za hrudnou kosťou, ženy pri takýchto príležitostiach pociťujú skôr bolesť v chrbtici. A túto nepovažujú za nič výnimočné.
„Malý rozdiel“ medzi mužom a ženou je oveľa väčší, ako sa na prvý pohľad zdá, tvrdia vedci z Institute of Medicine vo Washingtone. Ich obsiahla správa Sex matters, podala nedávno prvýkrát prehľad o rozdieloch medzi mužom a ženou v oblasti praktickej medicíny, ale aj biológie a farmakológie.
Americkí odborníci napríklad zistili, že ženy sú pri infarkte ošetrené horšie, ako rovnako postihnutí muži. Do nemocnice sa v tomto prípade dostávajú o 13 minút neskôr a neskôr sa im začínajú podávať účinné lieky. V menšej miere sa im predpisujú moderné prostriedky, slúžiace na prevenciu pred infarktom. Tieto skutočnosti spôsobujú, že na infarkt myokardu umiera v celosvetovom meradle údajne viac žien ako mužov.
Kde bolí pri infarkte?
Bolesť je najčastejšie veľmi intenzívna v strede hrudníka, trvá viac ako 20 minút, často niekoľko hodín. Ľudia postihnutí infarktom majú pocit tlaku na prsiach, akoby im tam niečo sedelo, niekedy až zdrvujúceho zvierania, pálenia a rezania.
Asi v tretine prípadov sa bolesť rozširuje najmä na ľavú stranu a vyžaruje do ramien, horných kočatín až do prstov ľavej ruky. Zriedkavo vyžaruje bolesť do krku, dolnej čeľuste, medzi lopatky či až do oblasti žalúdka – čo sa stáva práve ženám.
Prvým príznakom hroziaceho infarktu býva často aj znížená telesná výkonnosť a lapanie po dychu. Všetky prejavy dýchavičnosti, pocitu nedostatku vzduchu alebo čo i len krátkej neschopnosti nadýchnuť sa patria do rúk lekára.
Počasie ako príčina infarktu?
To lekári vylučujú. „V letnej horúčave síce môže dôjsť k infarktu oveľa ľahšie, ale príčinou sú chronicky známe faktory, fajčenie, obezita, vysoký tlak, ktoré sú celkom dobre ovplyvniteľné. Trvá zvyčajne niekoľko rokov, kým vzniknú zmeny na cievach na srdci,“ hovorí internista Peter Novák.
Teplé počasie však môže priebeh chorobných zmien urýchliť. V chladnejšom počasí by infarkt vznikol takisto, i keď o niečo neskôr. Je to totiž chorobný proces, ktorý sa postupne vyvíja,“ hovorí MUDr. Novák.
EVA HRDINOVÁ
