Zvláštnosti nášho najlepšieho priateľa

Spolužitie človeka so psom nastalo pravdepodobne skôr, ako človek začal využívať iné zvieratá. Predkov psa priťahovali ľudské obydlia asi pre ľahko dostupný zdroj obživy z toho, čo človek nespotreboval. Keďže sú to tiež tvory žijúce v komunite, nemali problém prispôsobiť sa určitým pravidlám. Vlastnosti psa boli pre človeka užitočné, chránil svoje teritórium a tým aj ľudské príbytky, neskôr okrem ochrany pomáhali aj pri love.

Pes citlivo vníma a rozlišuje prejavy ľudí až do takej miery, že mnohí si povzdychnú – rozumie, už len prehovoriť. Pritom pes vníma úplne inak, myslí rozdielne, nemá zlé svedomie, trest chápe inak. Má množstvo iných daností, ktoré by sme si mali uvedomovať a vychádzať z nich pri chove a starostlivosti o štvornohého kamaráta.

Doprajme psovi dostatok pohybu

Prirodzeným pohybom psa je klus, pomalá chôdza naučená na cvičisku mu je neprirodzená a nepríjemná. Nechajme psa na vychádzke voľne kľučkovať so sklonenou hlavou po zachytenej stope. Pes tak nabehá podstatne viac ako my, čo mu iba prospeje. Z klusu neraz prejde pes motivovaný čerstvou pachovou informáciou do cvalu. Vyvinie pritom veľkú rýchlosť a vydrží cválať aj dlhší čas. Najmä keď zacítil stopu koristi, ktorú napríklad v lese vydurí a naháňa ju. To však psovi neumožnime, v lese nie je povolené odviazať psa z vôdzky. Poľovníci odvolávajúci sa na zákon zvyknú psa naháňajúceho divú zver aj postreliť.

Neprekonávajme jeho možnosti

Vo voľnej prírode divé psy, u eskimákov dokonca s nákladom na saniach, nabehajú denne niekoľko desiatok kilometrov. Aj takýchto výkonov je schopný pes iba s vhodnými telesnými dispozíciami a po tréningu. Žiadať iba raz za čas takýto výkon alebo sprevádzať psa pripútaného k bicyklu je nezodpovedné a ohrozuje to jeho život. Úplne nevhodné je nútiť psa do dlhého behu na tvrdom teréne, betóne, asfalte. Tu si pes môže hlboko poraniť labky.

Ani dlhé vychádzky počas najvyšších denných teplôt v letnom období nie sú pre psa vhodné. Môže sa prehriať. Najmä vtedy, keď má pes stiahnutú papuľu košíkom a nemôže sa dostatočne chladiť, čo dokáže jedine vyplazeným jazykom. Na prehriatie stačí aj keď ho necháme zavretého v aute na parkovisku, čo je tiež pomerne častý a krutý jav.

Aj pes sa môže stratiť

Pes má výborný orientačný zmysel, ale príbehy o jeho návrate z niekoľkých stoviek kilometrov bez možnosti sledovania stopy a v neznámom teréne sú fámou. Preto sa môže aj váš pes stratiť. V neznámom teréne sa vráti zo vzdialenosti do troch kilometrov, pričom križuje rozličné trasy a selektuje možnosti. Niekedy sa pes vráti na miesto, odkiaľ odbehol a tam čaká. Strateného psa je najlepšie hľadať v smere jeho úniku a druhý človek by mal čakať na mieste odchodu. Pomôže volanie, prípadne pískanie, na ktoré si zvykol.

Agresivita má opodstatnenie

Vo vlastnom teritóriu, napríklad v záhrade, je pes agresívnejší ako na verejnom priestranstve. Iné, aj väčšie psy, to zvyknú rešpektovať. Mali by sme to mať na pamäti pri očakávaní návštevy, ktorú pes nepozná. Neobvyklý pohyb, konanie alebo úsilie prišelcov o predčasné spriatelenie sa môže pes potrestať útokom aj zranením.

Na prechádzke nezvykne normálne chovaný veľký pes (bez cvičenia k útoku) zaútočiť na menšieho, okrem extrémnych prípadov v období hárania súk, či keď sa hrá so sukou a pribehne iný pes. Počas bitky psov v ňom narastie vzruch a môže sa zapojiť, avšak „nespravodlivo“ pomáha silnejšiemu, čo je tiež zvyšok loveckého inštinktu vychádzajúceho zo snahy dostať sa ľahšie ku koristi. K deťom sú psy väčšinou tolerantné, dokonca ich vedia aj chrániť, a tým deťom, s ktorými vyrastali, umožnia trpezlivo aj také zaobchádzanie, aké by dospelým nestrpeli.

Majster komunikácie

Psy nikdy nešpinia v blízkosti svojho domova, iba keď majú obmedzený pohyb. Preto ich ľahko naučíme čistote. Musia mať však dostatok možností vyprázdniť sa.

Pes nekomunikuje svojím hlasom s ľuďmi, využíva na to pohyby tela, najmä chvosta. Pes v napätí ho drží nehybne, mierne hore, srsť má zježenú, skrčený nos a vycerené predné zuby. Aj postoj a chôdza sú strnulé. Takto môže ohlásiť útok aj bez štekania.

Vrtenie chvostom u väčšiny druhov má signalizovať upokojenie pre okolie, prerušované vrtenie je znakom neistoty.

Ľahnutie na chrbát naznačuje odovzdanie sa a rešpektovanie nadradenosti iného.

Pritom pes disponuje širokou škálou hlasového fondu. Aj pes s najhrubším štekaním a vrčaním dokáže tenko kňučať až pišťať, niektorí využívajú aj zdĺhavé a smutné vytie. Ním sa ich predkovia zvolávali do svorky, nie je správne od toho psa odúčať.

Ak nechceme uštekaného psa, musíme na to dbať už pri výbere rasy. Všeobecne bývajú väčšie plemená menej hlučné, ale to nie je pravidlom. Táto neodučiteľná základná vlastnosť psa však môže vyvolávať problémy v bytových domoch, kde bývajú psy hlučnejšie najmä počas dňa, keď sú osamelé a za dverami chodia cudzí ľudia. Majiteľ sa však naučí rozoznať aj príčinu štekania svojho psa podľa intonácie, intenzity a podobne. Často má tento prejav psa informatívny charakter alebo je spôsobom určitej požiadavky, keď nefunguje iná forma.

Najdôležitejšia je spolunáležitosť

Psy sa až do vyššieho veku rady hrajú, najmä sú vďačné našej priazni a pozornosti. Tie sú pre život psa najdôležitejšie tak, ako je najkrutejším protipólom nevšímavosť. Pes neselektuje pocity, preto chovateľa poteší, že ho vždy spontánne víta. Pritom sa otiera a žiada si určitú dávku hladenia, škrabania či priateľského tľapkania. Dokonca nás k tomu bude nabádať štuchaním ňufákom.

Stres zo strachu, že je vylúčený z komunity, psovi uberá kvalitu prežívania. Podobne ako ľuďom, aj im môže nevšímavosť a odvrhovanie ohrozovať zdravie a život, prinajmenšom sa zmätený pes stane nevyspytateľným až „zvlčelým“. Naopak, za našu starostlivosť nám bude naďalej najlepším priateľom.