Kresba z knihy
Naše stromy a kry,
Mladé letá
Dráč je krík, ktorý dorastá do výšky troch metrov a pri určitej starostlivosti a strihaní sa mu dá zapestovať stromová koruna. Má hladkú belavozelenú kôru s hlbokorýhovanými žltými konármi. Listy dlhých výhonov sú 1-2 cm dlhé, premenené na 3– až 7-dielne tŕne. Vlastné listy sú vo zväzočkoch v pazuchách krátkych výhonov, dlhé asi 4 cm, na okraji pílkovito pichľavé, tuhé, na vrchnej strane tmavozelené, na spodnej svetlozelené. Kvety sú zlatožlté, intenzívne voňajú, visia v jednoduchých mnohokvetných strapcoch. Dráč kvitne na vrcholoch skrátených výhonov. Jeho plodmi sú podlhovasté, oranžovočervené až purpurové, takmer priesvitné bobule veľmi kyslej chuti.
Dráč je rozšírený najmä v južnej Európe, rastie však i v západnej a strednej Európe až po Kaukaz a v severnom Iráne. Tvorí húštiny na svetlých lesných čistinách, na kamenistých svahoch, na suchých riečnych brehoch a nivách. Obľubuje vápencové pôdy.
Kvitne bohato od apríla do júna a je veľmi ozdobný. O jeho rozšírenie sa starajú hlavne vtáky.
Kôra i koreň obsahujú žlté farbivo berberín, ktoré sa v minulosti používalo na farbenie kože a textílií. Drevo má tvrdé s krásnou štruktúrou, preto sa používalo pri intarzovaní, alebo na výrobu špáradiel. Bobule sa oddávna využívali v ľudovom lekárstve. Obsahujú kyselinu jablčnú, citrónovú, a iné organické kyseliny a mnoho vitamínov. Odvar z nich má príjemnú kyslú chuť a v ľudovom lekárstve slúži na zvyšovanie odolnosti, a tiež ako liek pri prechladnutí. Lieky na liečenie rôznych interných chorôb sa izolujú aj z listov.
Poľnohospodári považujú dráč za škodcu, pretože je medzihostiteľom hrdze trávnej, ktorá napadá a ničí obilie. V lete na spodnej strane listov napadnutého dráča je táto hrdza viditeľná ako oranžové či červenohnedé škvrny alebo kôpky.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
