Ak trpíte astmou a budete dôslední v liečbe, nič vám nebráni byť hoci aj vrcholovým športovcom. Potvrdzuje to aj alergológ-imunológ, profesor Peter Pružinec, hlavný odborník pre klinickú imunológiu a alergológiu, ktorý hovorí, že astma sa dá veľmi dobre liečiť, dôkazom je aj viacero známych športovcov, ktorí majú astmu a vďaka liekom dokážu podávať vrcholové výkony.
Cieľom liečby je úplná absencia záchvatov u astmatika a pri disciplinovanom dodržiavaní liečebných zásad je to možné. Najčastejšou chybou pacientov je podľa lekára vynechávanie liečby. „Sú pacienti, ktorí si myslia, že ak sa majú dobre, pretože užívajú povedzme 3 – 4 mesiace pravidelne lieky, tak ich môžu vysadiť. Samozrejme, majú sa dobre, lebo súčasné lieky sú také kvalitné, že pacienta dokážu udržať v perfektnom stave. On si však potom myslí, že je vyliečený a lieky vysadí. A potom sa mu, samozrejme, stav zhorší.“
Najčastejšie príznaky prieduškovej astmy:
- kašeľ – môže byť trvalý, obvykle sa zhoršuje v noci, po zvýšenej telesnej námahe, pri prechladnutí, pri vdychovaní studeného vzduchu,
- dýchavica – vzniká v dôsledku zúženia dýchacích ciest,
- pocit tlaku na hrudníku – stiesňujúci pocit v tejto oblasti môže spôsobovať zvýšená námaha medzirebrových svalov, ale aj psychika (stres navodený ochorením),
- piskot – spôsobuje ho vibrujúci vzduch pri prechode zúženými dýchacími cestami.
Kam to speje bez liečby
Neliečená astma môže dokonca spôsobiť aj smrť. Hlavná odborníčka pre pneumológiu a ftizeológiu Marta Hájková podčiarkuje, že inhalačná liečba je nevyhnutá po celý zvyšok života. „Príznaky astmy sa dajú zvládnuť pomocou liekov, jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich priebeh ochorenia je pravidelnosť liečby a jej správne užívanie,“ dodáva Marta Hájková.
Pre klinický prínos liečby je nevyhnutné zamerať sa na celkovú závažnosť a povahu ochorenia a následne pre pacienta vybrať vhodné liečivo a formu jeho podávania. Najdôležitejšou podmienkou je neprerušovaná liečba zápalu.
Mýty a povery
V súvislosti s liečbou astmy sa možno stretnúť s viacerými mýtmi a mylnými názormi. Podľa imunoalergologičky Jaroslavy Orosovej ml. k najčastejším patrí: „Ak si budem astmu liečiť, bude sa jej priebeh zhoršovať a budem potrebovať stále viac liekov.“
Práve naopak, včasné zachytenie a správna liečba astmy bronchiale podľa lekárky zväčša nedovolí, aby ochorenie postúpilo do vážnejšieho štádia a vyžadovalo náročnejšiu liečbu. K ďalším mýtom patrí podľa nej aj názor, že je jedno, či sa pacient bude liečiť, pretože aj jeho príbuzní mali astmu a napriek tomu, že užívali množstvo liekov, nežili plnohodnotný život.
Jaroslava Orosová vysvetľuje, že v posledných desiatich až dvadsiatich rokoch nastali v liečbe astmy ohromné pokroky. „Liečba je bezpečná, zväčša nenáročná, rešpektuje pracovný aj súkromný rytmus života pacienta a hlavne mu umožňuje žiť plnohodnotný život bez obmedzení ochorením.“
Liečili ju už v staroveku
Najstaršie dochované písomné záznamy o liečbe astmy sa zachovali na 2500 rokov starom tzv. Ebersovom papyruse, kde sa uvádza, že astmu treba liečiť zmesou fíg, hrozna, plodov sykomory, kadidla, rasce, borievky, vína, husacej masti a sladkého piva.
Z ďalších liečebných metód tohto ochorenia, ktoré sa v minulosti praktizovali možno spomenúť napríklad liečbu likérmi, modlitbami, ale aj medom a vodou, vínom a pod. Inhalačná liečba, ktorá je dnes absolútnym štandardom, nie je žiadna novinka modernej doby, jej základy položili už starí Egypťania. Na horúcu tehlu nasypali za hrsť blenu a inhalovali uvoľňujúce sa výpary.
Možno astme predchádzať?
V poslednom čase sa zvlášť v súvislosti s alergiami hovorí o tzv. farmárskych štúdiách, podľa ktorých, ak deti vyrastajú v prostredí, kde prichádzajú odmala do styku s rôznymi alergénmi (napríklad na farmách, kde sú aj hospodárske a domáce zvieratá), tak sa dostatočne stimuluje u nich imunitná odpoveď, čo má dopad aj na menší výskyt alergií.
Imunoalergologička Jaroslava Orosová ml. hovorí, že ide o tzv. hygienickú hypotézu. Vysvetľuje, že podľa nej včasná expozícia alergénom vonkajšieho prostredia v prvých mesiacoch a rokoch života dieťaťa, alebo dokonca už počas trvania tehotenstva matky, má za následok, že imunitný systém sa voči nim stáva tolerantným a nepovažuje ich za „nepriateľa“.
„Rovnako aj kontakt dieťaťa so ‚špinou‘, samozrejme v akceptovateľnej miere, aktiváciou protiinfekčnej imunity, laicky povedané, nedá imunitnému systému priestor na to, aby sa zaoberal vytváraním protilátok proti tomu, čo mu neškodí, teda alergie a s ňou súvisiacou astmou,“ dodáva lekárka.
Čo možno mať pod kontrolou
Čo sa týka ovplyvnenia rizikových faktorov astmy, dôležité je podľa Orosovej uvedomiť si, že alergická astma vzniká najmä ako dôsledok neliečenej alergickej rinitídy. Ak alergiou trpí jeden z rodičov pravdepodobnosť jej vzniku u dieťaťa je 60 %, ak sú to obaja rodičia, je to až 80 %.
„Ak máme genetickú predispozíciu na vznik alergickej rinitídy, je nutné po nej pri určitých príznakoch pátrať, a následne ju správne liečiť a kontrolovať, pretože zatiaľ čo alergický zápal horných dýchacích ciest, ako je kýchanie, vodový výtok z nosa, svrbenie očí pocítime takmer okamžite, alergický zápal dolných dýchacích ciest sa súčasne pomaly, nepozorovane rozvíja a nečakane nás môže prekvapiť až vtedy, keď sú zmeny na prieduškách nezvratné. V prípade že alergik a astmatik pozná alergény ktoré mu škodia, je potrebné, aby sa im v najvyššej možnej miere vyhýbal a poctivo dodržiaval svoju liečbu a režimové opatrenia,“ hovorí lekárka.
Čo sa deje pri astme
Astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Je to choroba, ktorá je jednou z najčastejších príčin invalidity. Vedie k opakovaným ťažkostiam pri dýchaní. Mnohí astmatici zažívajú paniku, keď sa v noci budia s pocitom, že sa dusia a nemôžu dýchať. Astma môže byť veľmi vyčerpávajúca, pretože počas záchvatu sa do krvi nedostáva dostatok kyslíka. Pokiaľ nie je dobre liečená, pacient trpí záchvatmi, ktoré mu výrazne zhoršujú život. V niektorých prípadoch spôsobujú aj smrť.
Inhalovať treba správne
Pri liečbe astmy zohráva rolu aj forma podávania lieku. Vyhrávajú inhalátory, pretože užívanie tabliet alebo sirupov nemusí zaručiť správne dávkovanie.
Väčšina liekov sa teda pacientom podáva inhalačnou formou, pretože sa tak najlepšie zabezpečí správne dávkovanie účinnej látky. Navyše sa nízke dávky liečiva takto dostávajú priamo na miesto určenia – do pľúc. Aby však liečba bola účinná a úspešná, dôležité je dodržiavať správnu techniku pri aplikácii lieku.
Pneumologička Marta Hájková uvádza, že v súčasnosti majú pacienti k dispozícii množstvo rôznych druhov vysoko kvalitných a bezpečných liekov. „Všetky dostupné lieky sú k dispozícii vo viac ako 15 rôznych inhalačných pomôckach, každá si vyžaduje iný postup pri používaní – inhalácii,“ dodáva Hájková. Upozorňuje, že dôsledkom chyby v postupe inhalácie môže byť skutočnosť, že pacient nakoniec liek nechtiac neužije.
Ako si vybrať
Pacienti majú často predpísané dve rôzne inhalačné pomôcky. Ako si majú vybrať ten správny inhalátor? Profesor Peter Pružinec hovorí, že samotný pacient si ťažko sám vyberie vhodný inhalátor, robí sa to v spolupráci s lekárom.
„Máme dve formy liečiv – práškové a aerosolové. Práškové majú tú výhodu, že sa liek možno vdýchnuť bez koordinácie, pacient sa nenamáha tým, že musí naraz prístroj stlačiť a naraz aj vdýchnuť. Práškové formy niekoho dráždia, vtedy treba prejsť na sprejové, pri tých však zasa môže mať pacient problém s koordinovaním stláčania a vdychovania,“ hovorí lekár. Výber teda závisí na dohode pacienta s lekárom, podľa toho, čo pacientovi najlepšie vyhovuje.Astma a životospráva
Môžete svoju astmu ovplyvniť napríklad tým, čo budete jesť? Dozviete sa, ktorým potravinám by sa astmatici mali vyhýbať, či stres spôsobuje astmu a či toto ochorenie častejšie postihuje nefajčiarov.
Strava vo všeobecnosti výrazne ovplyvňuje naše zdravie a nejde len o kilogramy navyše, v hre je množstvo rôznych faktorov. Ako príklad možno uviesť príjem omega 3 a omega 6 mastných kyselín. Rolu zohráva nielen to, aby ste v strave prijímali dostatok týchto esenciálnych mastných kyselín, ale aj to, aby ste ich prijímali v správnom pomere, prevaha jednej z nich, môže napríklad podporovať zápalové procesy v organizme.
Na ktoré potraviny by si astmatici mali dávať pozor? Podľa imunoalergologičky Jaroslavy Orosovej ml. by sa alergici mali vyhýbať potravinám, ktoré škodia priebehu ich ochorenia.
Lekárka hovorí, že „sú to najmä alergény, na ktoré sú alergickí a tzv. histaminoliberátory, teda potraviny, ktoré podporujú uvoľnenie sprostredkovateľa alergickej reakcie – histamínu zo žírnych buniek, alebo samy majú jeho vysoký obsah. Sú to napríklad zrejúce syry, červené víno, baklažán, špenát, paradajky, citrusy, ananás... Tolerancia astmatika voči rôznym potravinám je veľmi individuálna.“
Stres a astma
V súvislosti s astmou a psychikou sa medzi laikmi zvykne hovoriť, že astmu môže spôsobovať stres. Peter Pružinec uvádza tvrdenie na pravú mieru a vysvetľuje, že „imunitný systém, ktorý spúšťa alergiu a astmu, komunikuje či už s centrálnym alebo periférnym nervovým systémom, a tiež s endokrinným systémom. Centrálny nervový systém teda môže ovplyvniť aj imunitný systém, a to aj tým spôsobom, že ak je človek vo výraznom psychickom strese, môže sa u neho spustiť astmatický záchvat alebo zhoršiť klinický stav alergie.“
Lekár však zdôrazňuje, že stres nie je príčinou vzniku astmy, ale len spúšťacím faktorom. Príčinou vzniku ochorenia je zmena imunitného systému na genetickom podklade a na základe negatívneho vplyvu životného prostredia.
Fajčenie a astma
Čakali by ste, že fajčiari budú vo veľkej miere aj astmatici? Podľa štatistík astma najčastejšie postihuje nefajčiarov. Fajčiari zasa častejšie trpia chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP). Jaroslava Orosová ml. vysvetľuje, že „astma bronchiale sa u väčšiny pacientov objavuje v detskom veku a mladosti. V tomto veku ešte buď nefajčia, alebo nefajčia dostatočne dlho na to, aby už mali fajčením závažne poškodené pľúca, teda CHOCHP. Avšak z fajčiara astmatika sa ľahko môže stať astmatik s CHOCHP.“
Lekárka dodáva, že na vzniku a priebehu astmy sa podieľa naša genetika a faktory vonkajšieho prostredia. „Prvé a zväčša ani druhé, nedokážeme odstrániť. Môžeme len vhodnou liečbou kontrolovať a tlmiť zápal dýchacích ciest, teda astmu, i keď zatiaľ ho nedokážme vyliečiť. Nádejou budúcnosti môžu byť pokroky v génovom inžinierstve.“
Zradné plesne
Bytové plesne sú záškodnícke a ťažko sa ich zbaviť. Mnohí s touto pliagou zápasia aj ako s dôsledkom nedávnych záplav. Aký majú tieto plesne vplyv na astmu? Podľa alergológa-imunológa, profesora Peter Pružinec, hlavného odborníka pre klinickú imunológiu a alergológiu, sú nebezpečné najmä vzdušné plesne, ktoré sa nachádzajú aj v suchších bytoch a budovách, zvlášť tam, kde sú uzavreté okná, kde je klimatizácia v celej budove.
„Spóry tak cirkulujú vo vzduchu a spôsobujú ťažkosti. Navlhnutie domov a bytov spôsobí, že plesne sa vyskytnú v oveľa vyššej koncentrácii, ako je norma. Potom tí, ktorí sú alergickí na niektorú zo vzdušných plesní, sa majú horšie a nie je ich málo,“ hovorí lekár.
