Zdenka má iba pár rokov po päťdesiatke, a hoci bola vždy veľmi spoločenská, prestala chodiť medzi ľudí. Problém, ktorý ju drží medzi štyrmi stenami je nepríjemný, ponižujúci. Ani nevie ako a odrazu má mokré nohavičky. Z domu chodí len ak je to nevyhnutné, má pocit, že pach moču sa za ňou vinie všade, kam sa len pohne. K lekárovi sa ísť hanbí – predsa len, na dedine sa toho veľa neutají a keďže po manželovej smrti žije sama, nemá sa ani komu blízkemu zdôveriť. Jej zdravotný problém pritom nie je z tých, ktoré nemajú riešenie. Prvotnou podmienkou je však návšteva lekára.
Zdenka patrí k 15 percentám inkontinentných pacientov, ktorí lekára nevyhľadajú. Inkontinencia pritom aj podľa slov urológa Jána Švihru, predsedu Odborného výboru OZ InkoFórum, nezávislej pacientskej organizácie zameranej na pomoc inkontinentným pacientom, výrazne znižuje kvalitu života, vyvoláva pocity zahanbenia a frustrácie a ak pacient problém nerieši, môže viesť až k stavom úzkosti, menejcennosti a depresie.
Problém treba riešiť
Inkontinenciu lekári definujú ako akýkoľvek únik moču, ktorý nemožno ovládať vôľou. Obvykle trápi najmä seniorov, ale výnimkou nie sú ani mladší. Podľa odborníkov trpí inkontinenciou 25 % ľudí, ktorí majú viac ako 60 rokov a z tých, čo majú nad osemdesiat, je to viac než polovica.
Keďže ide o chúlostivý zdravotný problém, často ho pacienti neriešia. Namiesto toho sa utiahnu a postupne sa dostanú do sociálnej izolácie. Inkontinencia teda nie je len zdravotný problém, má aj psychosociálny rozmer. Dá sa liečiť, treba však navštíviť lekára, ktorý na základe vyšetrení zvolí najvhodnejší spôsob. Niektorí pacienti po počiatočnom neúspechu stratia k terapii dôveru a v liečbe nepokračujú.
Zvlášť u starších pacientov je pre úspešnosť liečby veľmi dôležitý nielen záujem pacienta, ale aj aktívny záujem zo strany lekárov, a tiež najbližších príbuzných pacienta, ktorí poznajú jeho návyky, správanie i denný režim.
Čo ju spôsobuje?
Príčin inkontinencie je široká škála. Môže ísť o sprievodný znak neurologického alebo iného závažného poškodenia, príčinou môžu byť rôzne ochorenia nervových štruktúr, zodpovedných za správne fungovanie močových ciest, ale napríklad aj niektoré vrodené anomálie.
Inkontinencia môže sprevádzať aj ochorenia ako cukrovka, roztrúsená skleróza či poranenia miechy. U mužov je často príčinou inkontinencie zväčšená prostata a samovoľný únik moču sa môže objaviť napríklad aj po operácii prostaty napríklad pre jej nádorové ochorenie.
Sedavé zamestnanie i stres
Z ďalších faktorov môžeme spomenúť stres, sedavé zamestnanie, opakované zápchy, obezitu. Ženy zvyknú často trpieť inkontinenciou po pôrode, po prekonanom zápale močových ciest. Stresová inkontinencia najčastejšie trápi ženy v klimaktériu, súvisí totiž s hormonálnymi zmenami.
Podľa urológov sú ženy dva- až trikrát častejšie postihnuté inkontinenciou, dôvodom sú anatomické osobitosti ich panvy a panvového dna, na ktorých dochádza k oslabeniu, zmenám, stratám elasticity a tonusu.
Príčinami inkontinencie môže byť rad ďalších faktorov – dedičnosť, vrodené anatomické alebo neurologické abnormality, užívanie niektorých liekov, fajčenie, niektoré športové aktivity, a dokonca aj častá konzumácia sýtených nápojov a kofeínu.
Stupne inkontinencie
- I. stupeň: občasný únik – moč uniká po kvapkách, alebo vo väčšom množstve raz alebo dvakrát za deň,
- II. stupeň: častý únik – ide o únik moču prúdom niekoľkokrát za deň,
- III. stupeň: trvalý únik – moč uniká vo veľkom množstve niekoľkokrát za deň, v noci, poležiačky a môže byť spojený aj s únikom stolice.
Odborníci odlišujú aj niekoľko typov inkontinencie:
- uretrálna – moč uniká cez močovú trubicu,
- extrauretrálna – moč uniká inými otvormi,
- stresová – ťažkosti vznikajú pri zvýšení vnútrobrušného tlaku obvykle v dôsledku prudkých pohybov, pri kašli, kýchaní, smiechu,
- urgentná – typická je pre seniorov, k úniku moču dochádza v dôsledku nedobrovoľného sťahu svaloviny močového mechúra.
Ako sa lieči?
Od toho, ako včas sa začne s liečbou, závisí aj jej úspech. Môže byť konzervatívna alebo chirurgická. Konzervatívna spočíva v zmene životosprávy – pacient by mal prestať fajčiť, obmedziť pitie alkoholu, príjem kofeínu a ak je obézny, mal by schudnúť.
Dôležité je aj ovplyvňovanie a trénovanie toaletných zvyklostí. Pacient sa učí zadržiavať moč, potláčať nutkanie na močenie, cvičí si svaly panvového dna (veľmi účinné sú Kegelove cviky), čo pomáha lepšie kontrolovať únik moču. V konzervatívnej liečbe sa využíva aj elektrostimulácia panvového dna, a tiež farmakologická liečba.
Niekedy je potrebný zásah chirurga. K najčastejším patria operácie s využitím podpornej pásky, chirurgické zväčšenie mechúra, ak má malý objem, pri zväčšenej prostate jej cbirurgické zmenšenie a pod
Vhodné pomôcky
Pri liečbe inkontinencie sa využívajú aj ochranné absorpčné pomôcky. Je ich viacero typov a vyberajú sa podľa viacerých kritérií – veku, pohlavia pacienta, typu a intenzity úniku moču. Niektoré napríklad obsahujú aj špeciálny systém, ktorý bráni množeniu baktérií rozkladajúcich moč a neutralizuje amoniak, čím sa potláča nepríjemný zápach.
Pomôcky uhrádzajú zdravotné poisťovne v súlade s limitmi, uvedenými v aktuálnom Zozname kategorizovaných zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Pre 3. stupeň inkontinencie poisťovne úhrnne uhrádzajú 55,32 € na mesiac (vek od troch rokov), Pre 2. stupeň inkontinencie je úhrnná suma 16,57 € na mesiac (vek od troch rokov) a pre 1. stupeň inkontinencie poisťovne pomôcky vôbec neuhrádzajú.
