O nevyhnutnosti dostatočného príjmu tekutín netreba polemizovať. Odborníci často poukazujú na to, že najvhodnejším nápojom je čistá pramenitá voda. Čistá voda má tvoriť základ celodenného pitného režimu detí aj dospelých. Sladené nápoje, ovocné šťavy alebo pivo by nemali tvoriť podstatnú časť príjmu tekutín, iba doplnok. Čierna káva ani mlieko nie sú vhodné nápoje na krytie pitného režimu.
Káva má močopudné účinky a vyžaduje skôr pridanie ďalšieho nápoja a mlieko pokladáme skôr za potravinu s obsahom živín a energie, než za nápoj na uhasenie smädu. V minerálkach môže byť vyšší obsah sodíka a ďalších minerálov, takže len máloktoré z nich sú vhodné na celodenné pitie.
Podľa pediatričky Evy Beňovej je ideálnym základom pitného režimu detí i dospelých neperlivá pramenitá voda, ktorá má nižšiu celkovú mineralizáciu, pomer vápnika a horčíka 2 : 1 a mierne zásadité pH. Minerálky odporúča piť umiernene a iba z liečebných dôvodov. „Zdravé je piť priebežne počas celého dňa a nie nadmerné množstvo naraz,“ vysvetľuje lekárka a pokiaľ ide o režim pitia, tak odporúča: „Mali by sme piť počas dopoludnia, po obede a poslednú dávku tekutín doplniť počas večera, nie však bezprostredne pred spaním.“
Nepite priveľa za krátky čas
V priebehu jednej hodiny by človek nemal vypiť viac ako 1,5 litra vody. Telo je totiž schopné za hodinu spracovať 700 ml, maximálne liter tekutiny. Ak v priebehu krátkeho času vypijete viac, hrozí vám „prepitie“ vodou (tzv. Excessive Drinking Water Disease), čo je nebezpečný, v extrémnych prípadoch až život ohrozujúci stav, spôsobený prílišnou dávkou vody v krátkom časovom rozmedzí.
Obličky v tele riadia obsah vody a solí a odstraňujú z krvi aj metabolické splodiny. Pediatrička vysvetľuje, že „ak v krátkom čase vypijeme priveľa, obličky nestíhajú filtrovať vodu z krvi, takže je veľmi zriedená. Nadbytok vody rozvádzaný po tele potom pre nás môže byť nebezpečný, tak, ako aj jej nedostatok. Hrozia opuchy, poruchy krvného obehu, kŕče.“
Najhorším dôsledkom veľkého príjmu tekutín môže byť tzv. osmotický opuch mozgu. Ide o extrémne veľký príjem tekutín v krátkom čase – príkladom môžu byť aj rôzne bezhlavé a nebezpečné výkony napríklad v rôznych bláznivých súťažiach a pod. Lekárka vysvetľuje, že „ak voda s minimom rozpustených solí omýva bunky v tele, začnú sa tieto vplyvom osmózy rozpínať. Telo našťastie má spôsoby, ktorými menšie nerovnováhy v príjme tekutín dokáže vykompenzovať. Ak však v krátkom čase vody prijmeme extrémne množstvo, vznikajú vážne poruchy v celom organizme.“
Podľa European Hydration Institute dodržiavanie pitného režimu u detí pomáha ich rastu, zlepšuje výkonnosť v škole, sústredenie a zapamätávanie.
Koľko vody potrebujeme
Množstvo tekutín, ktoré by sme telu mali dodať, je rôzne v závislosti od viacerých faktorov. Jedným je napríklad vek. Malé deti majú percentuálne vyšší obsah vody v tele, preto aj potrebujú primerane veku a hmotnosti viac tekutín ako dospelí.
Najvyšší príjem tekutín potrebujú dojčatá v prvých mesiacoch života, je to až 150 ml/kg ich hmotnosti za deň. Zdravé dieťa do pol roka prijíma tekutiny v ideálnom pomere v rámci dojčenia. Preto je veľmi dôležité, aby dojčiaca matka prijímala dostatok tekutín – v materskom mlieku ich odovzdáva aj dieťaťu.
U dojčiat starších ako pol roka je vhodné materské mlieko začať dopĺňať dojčenskou vodou. Do 6 mesiacov by mal byť príjem tekutín 680 ml denne, do roka až liter a do dvoch rokov približne 1,2 litra za deň. Dievčatá od 14 do 18 rokov by mali prijať cca 2,3 litra vody denne a chlapci v tomto veku 2,6 až 3,3 litra.
Podľa gastroenterológa Petra Minárika sa ako pomôcka na oprávnený príjem tekutín dá použiť pravidlo podľa tejto jednoduchej schémy:
- 7 – 10-ročné deti: 60 ml tekutín na kg telesnej hmotnosti,
- 10 – 13-ročné deti: 50 ml na kg telesnej hmotnosti,
- 14 rokov a viac: 30 – 40 ml na kg telesnej hmotnosti.
Lekár však upozorňuje, že tieto čísla vyjadrujú bazálny príjem tekutín, ktorý nezohľadňuje zvýšenú potrebu z iných príčin. Takými príčinami môže byť šport alebo zvýšená fyzická námaha pri práci spojená s potením, ale aj pobyt v saune, horúčka a pod. Vtedy je potrebné telu dodávať viac tekutín.
To, koľko tekutín reálne potrebujeme, je ovplyvnené viacerými faktormi – vekom, telesnou hmotnosťou, zložením a množstvom stravy, telesnou aktivitou, aktuálnym zdravotným stavom, ale aj teplotou a vlhkosťou prostredia.
Kde sa voda stráca
Naše telo vylučuje tekutiny:
- močom – bežne okolo 1200 – 1500 ml denne,
- stolicou – 100 – 200 ml (cez tráviaci trakt ide všetka vypitá tekutina a takmer všetka sa vstrebáva. Stolicou sa vylúči jedine tých 100 až 200 ml.
- dýchaním – okolo 400 ml,
- kožou – asi 500 – 600 ml bez potenia – ide o tzv. neviditeľné vyparovanie vody,
- potením.
O koľko by sme mali piť viac:
- pri horúčke by sme mali prijať o 12,5 percenta tekutín navyše na každý stupeň zvýšenej teploty nad normál,
- pri potení by mal byť príjem tekutín vyšší o 10 – 20 %,
- pri hyperventilácii (čo je však už chorobný stav, keď ide o rýchle a hlboké dýchanie – aj prostredníctvom dýchania totiž telo prichádza o vodu) alebo ťažkej pneumónii – zápale pľúc, treba zvyšovať príjem tekutín o 10 až 60 %.
