"Akútne aj chronické hnačky sa oveľa častejšie vyskytujú v lete. Hnačky rôzneho pôvodu sú predovšetkým u malých detí neraz vážnym zdravotným rizikom. K pacientom treba pristupovať veľmi seriózne, lebo hlavne v letných mesiacoch sú deti ohrozené rýchlou stratou vody," upozornil na tlačovej konferencii riaditeľ bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) Ladislav Kužela.
Kedy už možno hovoriť o hnačke, je podľa gastroenterologičky z DFNsP Ivety Čiernej individuálne. "Vyprázdňovanie u detí závisí aj od veku. U dojčených detí môže byť stolica osem- až dvanásťkrát denne, u detí na mliečnej formule štyri- až šesťkrát denne a stále sa nemusí hovoriť o hnačke. O hnačke hovoríme vtedy, ak má stolica väčší objem, je riedka až vodnatá, výrazne zapácha a frekvencia vyprázdňovania je priemerne viac ako päťkrát denne," objasnila lekárka.
Čím je dieťa menšie, tým je riziko dehydratácie vyššie. Nedostatok tekutín môže viesť k rozvratu vnútorného prostredia, poruche cirkulácie až zlyhaniu srdca.
Rodičia by mali svoje deti priviesť k lekárovi, ak hnačka neprechádza po jednom, dvoch dňoch, v stolici sa vyskytuje krv či hlien, dieťa trápia aj vysoké teploty a je dehydrované, hovorí Katarína Holečková z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Keď sa u detí objaví hnačka, rodičia by nemali zabúdať, že základom liečby je dostatočný prísun tekutín. Na rehydratáciu detí sú určené špeciálne roztoky, ktorými sa do tela dodá nielen voda, ale aj glukóza a dôležité soli, ktoré sa pri hnačke strácajú z tela. Niektoré sú obohatené o probiotiká. Pre väčšie deti je vhodné použiť aj minerálne vody.
Dôležitá je úprava stravy. Z jedálnička treba vyradiť mlieko. Naopak, vhodný je vývar z mrkvy, varená mrkva, ryža, banán, prípadne strúhané jablko. Holečková upozorňuje, že aj keď mnohí lekári odporúčajú liečiť hnačku kolou, tento nápoj nie je vôbec vhodný pre deti.
"Kolové nápoje sú obrovskou chémiou, neobsahujú žiadne minerálne látky, len veľa cukru, ktorý má tendenciu sťahovať z čreva vodu, je tam veľa bubliniek, čo ešte viac nafukuje," objasnila. Vhodné sú preto nesýtené minerálne vody.
Pôvodcami črevných infekcií v lete sú najčastejšie enterotoxické E.coli, salmonely a baktérie z rodu Campylobakter. Tieto baktérie pochádzajú zo živočíšnych potravín ako mäso, vajcia a ďalších nedostatočne spracovaných produktov. Odborníci upozorňujú, že potraviny treba nielen dobre tepelne spracovať, ale aj skladovať.
K množeniu vírusov a baktérií môže dôjsť aj prenosom špinavými rukami. Veľa ľudí cestuje aj s deťmi do exotických dovolenkových destinácií, kde sú iné hygienické štandardy ako doma. Holečková rodičom odporúča, aby necestovali do zahraničia s deťmi do troch rokov. Hnačky v lete spôsobuje aj častejšia konzumácia vlastnoručne nazbieraných húb.
