Dehydratácia alebo aj hypovolémia je podľa gastroenterológa a dietológa Petra Minárika široký pojem, ktorý môže mať škálu prejavov od tých nevinných, akým je smäd, až po závažné. Závažné až fatálne prejavy dehydratácie už nemôžeme riešiť laicky, tie patria do nemocnice.
Pri strate telesných tekutín v objeme jedného percenta telesnej hmotnosti človek spravidla pociťuje už silný smäd. U človeka vážiaceho sto kilogramov to znamená deficit 1 litra telesných tekutín – pričom sa jeho hmotnosť zníži o jeden kilogram. Podľa lekára závažnejšia dehydratácia vzniká väčšinou po chorobných stavoch, ako sú hnačky, vracanie, popáleniny a pod.
Všímajte si signály
Pri stratách do jedného percenta telesných tekutín ešte nejde o život ohrozujúci stav. Objaví sa pocit smädu a taký deficit môže vzniknúť napríklad pri namáhavej fyzickej činnosti alebo aj v dôsledku saunovania. Pri stratách do 4 percent sa podľa lekára pocit smädu kombinuje s pocitom sucha v ústach, čo súvisí so zníženou tvorbou slín, a obmedzuje sa tvorba aj ostatných telesných štiav.
Môže sa pridružiť aj slabosť či oligúria – t. j. znížené množstvo a veľmi hustý moč. Koncentrovaný moč pri oligúrii je tiež indikátorom dehydratácie. Na vzhľad je tmavožltý až hnedý, a spravidla intenzívnejšie zapácha, pretože látky spôsobujúce bežný zápach moču sú v ňom veľmi koncentrované. Pri pokročilej dehydratácii sa môže dostaviť aj celková telesná slabosť, psychická letargia a úbytok energie.
Ďalšie ťažkosti
Ak je úbytok tekutín vyšší ako 3 – 4 % telesnej hmotnosti, tak okrem spomínaných príznakov dochádza podľa lekára aj k vysúšaniu kože – znižuje sa jej turgor, ktorý možno preveriť jednoduchým testom: ak si napríklad na predlaktí nadvihnete kožu a nie ste významne dehydrovaní, povytiahnutá koža sa vám vráti do pôvodnej polohy.
U ťažko dehydrovaného človeka sa však kožný lalok nazad nevráti, ale ostane stáť. Častejšie sa s týmto javom možno stretnúť u seniorov, u ktorých to však nie je iba dôsledkom zníženej hydratácie, ale turgor kože sa v pokročilejšom veku prirodzene znižuje.
Keď ide o život
Príznakom závažnej dehydratácie je aj zmäknutie očných gúľ, prehlbuje sa suchosť slizníc, a ak sa taký človek postaví, môže uňho nastať prekolapsový až kolapsový stav. „Je to preto, lebo v dôsledku straty tekutín sa zmenší aj objem cirkulujúcej krvi,“ vysvetľuje lekár.
Dodáva, že k týmto príznakom sa môže pridružiť aj vzostup srdcovej frekvencie (najmä v stojacej polohe), alebo aj kolaps – krátkodobé bezvedomie. Pri závažnej dehydratácii môže dochádzať aj k psychickým zmenám. Ak sa závažná dehydratácia nerieši, človek môže umrieť na rozvrat vnútorného prostredia. S takýmito fatálnymi dôsledkami dehydratácie sa možno stretnúť v krajinách alebo v oblastiach, kde je trvalý nedostatok pitnej vody, napríklad v niektorých regiónoch Afriky (najmä u detí a starých ľudí).
Ako vzniká smäd
Hypotalamus – spodná časť medzimozgu – reguluje množstvo vody v tele. Informácie o hospodárení s vodou v tele získava hypotalamus z dvoch zdrojov. Jedným sú tzv. osmoreceptory – bunky citlivé na zmeny koncentrácie sodíka, kým druhým zdrojom informácií sú tzv. baroreceptory, umiestnené najmä v stenách veľkých tepien (krkavica na krku, oblúk aorty). Tie, zjednodušene povedané, monitorujú krvný tlak, a tým zároveň aj objem krvi. Ak sa krvný tlak v dôsledku nedostatku vody zníži, baroreceptory vyšlú do hypotalamu signál, dôsledkom čoho bude pocit smädu.
Pozor na deti a seniorov
Nespoliehajte sa iba na smäd. Deti sú pohybovo aktívnejšie a vydychovaním a potením strácajú viac vody než dospelí. Niektorí rodičia majú tendenciu dieťa nadmerne obliekať a často nestrážia prísun tekutín.
Pediatrička Eva Beňová hovorí, že detský organizmus vysiela rad signálov, podľa ktorých sa dá spoznať, že dieťa nemá dostatok tekutín: ospalosť, bezdôvodná plačlivosť, tmavá farba moču či zápcha. Zároveň sa objavuje nepokoj, nesústredenosť a nepozornosť. „V škole môže dieťa trpieť bolesťami hlavy a pri športovaní je predčasne unavené,“ dodáva odborníčka.
U seniorov zasa s vekom mechanizmus vzniku pocitu smädu slabne, takže starý človek nemusí pociťovať smäd, hoci už jeho telu tekutiny chýbajú.
Ako postupovať pri dehydratácii
Závažná dehydratácia podľa lekára patrí do nemocnice, nemá sa riešiť laicky a už vôbec nie pitím iba čistej vody. Najčastejšou formou dehydratácie je tzv. izotonická dehydratácia, pri ktorej dochádza nielen k stratám vody, ale aj sodíka. Najčastejšie sa tak deje pri hnačkách, opakovanom vracaní, predávkovaní diuretikami, migrénach spojených s úporným vracaním.
K izotonickej dehydratácii môže dôjsť aj pri opakovanom vracaní v dôsledku brušnej koliky, žlčníkového či pankreatického záchvatu, gastroenteritíd, a pod. V takom prípade nestačí postihnutému podávať čistú vodu. Optimálne je hydratovať ho podávaním izotonického roztoku, ktorý možno kúpiť aj v lekárni. V závažnejších prípadoch sa podávajú špeciálne roztoky formou infúzie.
Roztok podobný izotonickému si môžete pripraviť aj v domácich podmienkach:
- v litri pitnej vody rozpustite 4 – 5 kociek cukru, pridajte kávovú lyžičku kuchynskej soli a šťavu z jedného citróna, pomaranča alebo grepu,
- zmiešajte šálku jablkového džúsu, tri šálky vody a pol čajovej lyžičky soli.
Dehydratáciou môžu trpieť aj ľudia so syndrómom krátkeho čreva – ide o tých, ktorým napríklad časť čreva operačne odstránili pre nádorové ochorenie. Takíto ľudia majú rôznorodé nutričné problémy vrátane rizika dehydratácie.
