Osoh a riziká práce v záhrade

Osobné skúsenosti miliónov ľudí, ale aj mnohé vedecké štúdie potvrdzujú, že jedným z účinných a ľahko dostupných liekov pre telo a dušu je práca v záhrade. Z tohto hľadiska nás čaká najlepšie obdobie roka.

Civilizačné choroby nás prenasledujú stále viac. Príčinu môžeme hľadať v nezdravom životnom štýle, pre ktorý je charakteristický stres, duševné poruchy a nadváha.

Vedecké štúdie

Zo štúdie holandských vedcov vyplýva, že záhradkárčenie potláča stres ešte lepšie ako iné oddychové aktivity. Účastníci štúdie najskôr podstúpili stresujúcu úlohu, a potom ich rozdelili do dvoch skupín, z ktorých jedna 30 minút pracovala na záhrade a druhá si čítala v uzavretom priestore. Skupina, ktorá sa venovala záhradkárčeniu, po výskume hlásila podstatné zlepšenie nálady a dokonca mala výrazne nižšiu hladinu kortizolu – hormónu vyvolávajúceho stres.

Aj ako terapia

Práca na záhrade môže tiež prispieť k zmierneniu duševných chorôb. Britskí psychológovia už niekoľko rokov využívajú záhradkárčenie ako liečebnú metódu pre pacientov trpiacich depresiou, ale aj na rekonvalescenciu po mozgových príhodách alebo autonehodách. Účinnosť tejto metódy potvrdzuje štúdia nórskych vedcov z roku 2011, ktorí už po troch mesiacoch zaznamenali výrazné zlepšenie viac ako polovice pacientov s depresiou, ktorí sa venovali záhradným prácam.

Nižšie BMI

Azda nikto nepochybuje o tom, že doma vypestované ovocie a zelenina obsahujú oveľa viac živín a menej škodlivých látok, ako tie zo supermarketu. American Jorunal of Public Health publikoval štúdiu, ktorá ukazuje, že ľudia, ktorí pracujú v záhrade, skonzumujú oveľa viac zeleniny a ovocia ako tí, čo ich kupujú v obchode.

Kvalitná strava sa odzrkadlí aj na postave. Zo štatistických porovnaní vyplýva, že ľudia, ktorí sa pravidelne venujú prácam v záhrade, majú priemerne o dva body nižší index telesnej hmotnosti ako priemerný človek. Práca v záhrade totiž vyžaduje množstvo opakovaných pohybov, zhybov a naťahovania sa, čo je celkom slušná rozcvička.

Za hodinu spálite rovnaké množstvo kalórií ako pri behu na päť kilometrov.A za tri hodiny strávené okolo kvetov a zeleniny spálite toľko, čo počas hodiny a pol v posilňovni. Navyše si precvičujete zadok pri vytrhávaní buriny v podrepe, brušné svalstvo pri prehadzovaní kompostu, stehná pri tlačení kosačky a ramená pri okopávaní.

Nepriateľ hmyz

Práca v záhrade však môže byť pre niekoho aj nebezpečná. Počas dlhých hodín strávených medzi zeleninou a kvetinkami nás môže poštípať rozličný hmyz.

„Poštípať nás môže aj pri krátkej práci v záhrade. Je to závažný problém, ak je pacient alergický na blanokrídly hmyz (včela, osa, sršeň) a už niekedy reagoval na poštípanie (búšenie srdca, potenie, sťažené dýchanie, kolaps). Následné poštípanie môže privodiť zhoršenie predchádzajúcich príznakov až smrť. Preto je dôležité nezanedbať takéto varovné príznaky a dať sa vyšetriť“ – vysvetľuje alergiológ-imunológ MUDr. Svetozár Angst, a dodáva, že v prípade zistenia alergie je možná dlhodobá liečba (špecifická alergénová imunoterapia), ktorá výrazne zníži riziko celkovej reakcie až smrti.

Samozrejme, takýto človek musí nosiť pri sebe tzv. pohotovostný balíček, ktorý obsahuje antihistaminikum, kortikoid v tabletkách a autoinjekciu adrenalínu. Tieto preparáty odvrátia bezprostredné riziko smrti. Po ich použití však treba okamžite volať rýchlu zdravotnú pomoc, pretože pacienta treba sledovať, prípadne podať ďalšiu liečbu.

Bežný opuch nie je alergia

Na Slovensku ročne zomiera minimálne jeden človek na následky poštípania blanokrídlym hmyzom. To však neznamená, že každé poštípanie týmto hmyzom musí vyvolať život ohrozujúce stavy. Problémy majú len ľudia, ktorí majú alergiu na poštípanie hmyzom. Bežný opuch po poštípaní neznamená alergiu, len lokálnu reakciu, ktorú má každý človek. V prípade podozrenia na alergiu by mal pacienta vyšetriť alergiológ.

Hovorí sa, že v dôsledku globálneho oteplenia sa k nám dostáva taký hmyz, čo sme doteraz nepoznali a môže byť pre človeka nebezpečný. Je to realita alebo fáma?

Rizikom sú aj nové druhy

„Globálnym oteplením sa k nám naozaj dostáva hmyz z južných krajín, na ktorý sme neboli doteraz zvyknutí. Ide o pavúky, chrobáky a komáre. V poslednom období sledujeme nezvyčajné reakcie na poštípanie týmto hmyzom – veľké opuchy až pľuzgiere, ktoré sú veľmi nepríjemné, ale nie životu nebezpečné. Tu sa musíme spoliehať na repelenty, B-komplex (vylučuje sa a komáre to odpudzuje), antihistaminiká a krémy. Nebezpečenstvom môže byť, keď k nám pri tomto vývoji počasia priletia komáre rodu anopheles, ktoré prenášajú maláriu. Je to smrteľná tropická choroba, ktorá sa zatiaľ u nás vyskytuje len u ľudí, ktorí sa nakazili v tropických krajinách,“ poznamenáva alergiológ.

Koľko kalórií spálite?