Originálna štúdia amerických vedcov tvrdí, že medzi vysokým krvným tlakom a náboženstvom je súvislosť. Existuje predpoklad, že u ľudí s intenzívnejšou vierou sa podstatne menej vyskytuje hypertenzia. ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS
Originálna štúdia amerických vedcov priniesla v týchto dňoch zaujímavé výsledky o súvislosti medzi vysokým krvným tlakom a náboženstvom.
Vysoký krvný tlak, hypertenzia, patrí aj v 21. storočí medzi závažné, veľmi rozšírené a občas aj ťažko liečiteľné ochorenia, ktoré môžu viesť aj k fatálnym následkom.
K jej vzniku prispieva celý rad rizikových faktorov. Mnohé sú už chronicky známe - fajčenie, obezita - ale existuje aj celý rad faktorov, ktoré ešte len čakajú na odkrytie.
Tlak verzus náboženstvo
Je už dokázané, že hypertenzia je choroba s psychosomatickými prvkami, to znamená, že pri jej vzniku môžu hrať významnú úlohu aj psychické faktory. Veľmi originálnym spôsobom skúma tieto súvislosti nová americká štúdia uverejnená v časopise Psychosomatic Research. Autori sa v nej zaoberajú otázkou, či náboženská viera jednotlivca nejako ovplyvňuje výšku jeho krvného tlaku.
Výsledky štúdie boli prekvapujúce a prinášajú nový pohľad na problematiku psychosomatických chorôb. Autori vychádzali z predpokladu, že pri individuálnom riešení každodenného stresu by mohla subjektívne pociťovaná náboženská viera predstavovať významný pozitívny faktor, ktorý človeku umožňuje zbaviť sa časti psychickej záťaže. To by mohlo hrať úlohu pri vzniku chorôb, pri ktorých pocit stresu ovplyvňuje reguláciu telesných funkcií, ako je to práve pri vysokom tlaku.
Do štúdie bolo zaradených 155 osôb. Polovicu tvorili černosi, druhú belosi. Intenzitu náboženskej viery hodnotili účastníci škálou od 1 do 4 (samotná viera v Boha, hľadanie pomoci u Boha, pocit istoty v náboženskom rámci a mimoriadne časté modlenie). Všetkým počas 24 hodín merali krvný tlak.
Veriacim namerali nižší tlak
Výsledky ukázali, že u černochov boli hodnoty krvného tlaku tým nižšie, čím intenzívnejšie pociťovali náboženskú vieru. Tento jav sa prejavoval počas bdenia aj počas spánku. U belochov nebola súvislosť taká prevedčivá.
Podľa autorov to súvisí s významnejšou rolou, ktorú hrá u černochov náboženstvo v pocite integrácie do komunity a tým aj v podvedomom pocite podpory a istoty. Okrem toho belosi zaradení do skupiny hodnotili svoju vieru ako významne „vlažnejšiu“. Autori predpokladajú, že u belochov s vyššou intenzitou viery by sa zmienená súvislosť s „normalizáciou“ tlaku preukázala tiež. Je tiež objektívnym faktom, že u amerických černochov, ktorí predstavujú skupinu s intenzívnejšou vierou, sa podstatne menej vyskytuje hypertenzia ako u belochov.
Pocit náboženskej opory má teda v prevencii hypertenzie významnú úlohu. Možno to platí aj pre iné psychosomatické choroby. Otázkou zostáva, či je táto významná funkcia niečím zastupiteľná. Vzostup výskytu civilizačných chorôb často s psychosomatickou zložkou v období masovej straty viery - nielen náboženskej - je alarmujúci. (uj)
