Podľa rôznych štatistík na žilové ochorenia dolných končatín trpí 10 – 16 % populácie. Výskyt sa líši podľa vekových skupín, pohlavia, pracovného zaradenia a pod. U ľudí stredného veku môže výskyt kŕčových žíl dosahovať až 50 %, pričom dva až trikrát častejšie sú postihnuté ženy.
Podkladom ochorenia sú nefunkčné chlopne v žilách dolných končatín, čo môže viesť k obráteniu toku krvi a jej hromadeniu v povrchových žilách uložených najbližšie k povrchu kože. Tieto žily sa potom rozširujú, kľukatia a bolia (tzv. varixy). V neskorších štádiách môžu vzniknúť kožné vredy alebo opuchy končatín a ochorenie môže vyústiť až do zápalu a uzáveru (trombotizácia) žíl.
Hľadáte partnera?
SME.sk spustilo serióznu zoznamku Dvaja.sme.sk.
Seriózne zoznámenie
Pľúcna embólia ohrozuje život
Veľkým rizikom, ktoré vyplýva zo žilovej trombózy a bezprostredne ohrozuje život pacienta, je pľúcna embólia. Ide o náhle upchanie riečiska pľúc krvnou zrazeninou pochádzajúcou z uvoľnených trombov žilového systému dolných končatín alebo z dutín pravej časti srdca.
Hlavné prejavy sú – náhla dýchavica, dráždivý kašeľ niekedy s prímesou krvi a bolesť na hrudníku. Iba skorá a správna liečba môže zabrániť neskorším komplikáciám, lebo postupujúci charakter ochorenia si vyžaduje dlhodobú starostlivosť.
Chronické žilové ochorenie (CHŽO) má niekoľko fáz vývoja, od počiatočných, prejavujúcich sa subjektívnym pocitom ťažkých a unavených nôh, cez vakovité rozšírenia žíl (varixy) až po posledné štádium – vred predkolenia. Neliečenie počiatočných fáz má za následok rozvoj ochorenia do závažnejších klinických štádií.
Najčastejšie príznaky chronického žilového ochorenia:
• pocit ťažkých nôh,
• únava dolných končatín,
• pocity horúčavy prípadne, naopak, pocit chladu,
• svrbenie kože,
• kŕče v lýtkach,
• zvýšená potivosť,
• bolesti (najmä po dlhodobom sedení či státí),
• opuchy,
• zvýšená pigmentácia kože dolných končatín z dôvodu nedostatočnej výživy kože,
• vred predkolenia.
Ako sa lieči
Liečba chronického žilového ochorenia v počiatočných štádiách patrí do rúk všeobecného lekára, v tých závažnejších do rúk skúseného angiológa či cievneho chirurga, ktorý zhodnotí pokročilosť ochorenia a určí optimálnu liečbu zodpovedajúcu aktuálnemu štádiu choroby. Musí byť komplexná a celoživotná. Okrem správnej životosprávy, ktorá má hlavne preventívny účinok, sa najčastejšie používajú nasledujúce spôsoby liečby:
- kompresívna – elastické obväzy alebo kompresívne pančuchy (nahrádza to, čo žilová stena stráca: pružnosť, pevnosť a schopnosť odolávať zvýšenému tlaku),
- medikamentózna – venofarmaká, látky prírodného alebo syntetického pôvodu, vhodná je najmä v počiatočných štádiách. Sú aj účinnou liečbou a poskytujú úľavu aj pri kŕčových žilách, opuchoch, akútnom zápale povrchových žíl. Aplikujú sa buď lokálne na kožu dolných končatín alebo celkovo (tablety).
- skleroterapia – minimálne invazívna metóda odstraňovania rozšírených kŕčových žíl. Do povrchovej žily sa ihlou vstrekne látka, ktorá vyvolá jej aseptický zápal a upchatie, čo sa pri želanom efekte prejaví vymiznutím kŕčovej žily a zmiernením ťažkostí. Nevyhnutnou súčasťou tejto metódy je nosenie kompresívnych pančúch.
- chirurgická – potrebná je u pacientov, u ktorých nie je možné inak zvládnuť príznaky a prejavy chronickej žilovej nedostatočnosti. Ide o operačný zásah do žilového systému, cieľom je minimalizovať jeho poškodenie. Klasickým chirurgickým metódam konkurujú moderné endovaskulárne metódy ako laserové a rádiofrekvenčné operácie. Ich výhodou je menšia bolestivosť po výkone a rýchlejší návrat k bežným aktivitám.
Iba skorá a správna liečba chronického žilového ochorenia môže zabrániť neskorším komplikáciám. Postupujúci charakter ochorenia si vyžaduje dlhodobú a komplexnú starostlivosť v každom klinickom štádiu ochorenia.
Rizikové faktory vzniku žilových ochorení:
• dedičnosť, výskyt v rodine,
• vek, s vekom riziko narastá (u 65-ročných je 3- až 4-krát vyššie ako u 40-ročných),
• ženské pohlavie, najmä počas klimaktéria,
• tehotenstvo (najmä opakované),
• užívanie antikoncepcie alebo hormonálna liečba,
• nadváha a obezita,
• nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž (nesprávne posilňovanie, silové športy) a časté zdvíhanie ťažkých bremien,
• nevhodné oblečenie a obuv, najmä tesná spodná bielizeň vysoké podpätky,
• horúce prostredie, ktoré spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť,
• strava s nízkym obsahom vlákniny a následná zápcha (na cievy v podbrušku a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl),
• prekonaná žilová trombóza – teda chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú tí, čo v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak tá nebola včas a správne liečená).
Autor: Mária Bartošová
