ťou, pričom rizikové faktory na pracovisku, ktoré zapríčinili vznik choroby z povolania, musia byť objektívne potvrdené. Kedy sa z bežného ochorenia stáva choroba z povolania?
V prílohe zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., je podľa lekára uvedený zoznam chorôb z povolania aj s definovanými podmienkami, za ktorých ochorenie možno uznať za chorobu z povolania. Ochorenie nemôže priznať praktický lekár ani iný lekár špecialista.
"Každé podozrenie na toto ochorenie musí vyšetriť odborný klinický pracovný lekár. Priamo naňho sa môže obrátiť pacient, ak má podozrenie na poškodenie zdravia z práce. Vzhľadom na veľkú rozmanitosť týchto chorôb pracovní lekári úzko spolupracujú s radom iných odborníkov, napríklad s ortopédmi, neurológmi, otorinolaryngológmi a niektorými ďalšími," vysvetľuje odborník.
"Ochorenie z povolania však nemožno uznať bez posúdenia pomerov na pracovisku postihnutého zamestnanca, bez tzv. hygienického prieskumu, ktorý urobí odborný lekár príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Len s hygienickým prieskumom potvrdzujúcim vzťah nepriaznivých faktorov pracovného prostredia a konkrétneho ochorenia môžu odborníci Kliniky pracovného lekárstva uznať ochorenie za chorobu z povolania."
Aké môžu byť negatívne vplyvy?
Rôzne, napríklad fyzikálne, ktoré spôsobuje chlad, vibrácie, teplo, ionizujúce žiarenie, manipulácia s ťažkými bremenami, ale aj chemické vplyvy, pri ktorých je organizmus vystavený plynom, výparom, rôznym chemickým látkam, alebo biologické, kde ochorenie vyvolávajú baktérie, vírusy, huby. Veľmi aktuálne sú v súčasnosti ergonomické vplyvy, ktoré vyplývajú z nevhodne tvarovaných nástrojov a nepriaznivej polohy končatín a vedú k preťaženiu chrbtice, rúk, kĺbov, šliach, kostí, ako aj ku skorej únave.
Ktoré povolania možno zaradiť medzi nebezpečné?
K najrizikovejším odvetviam patrí ťažký priemysel, baníctvo, stavebníctvo, poľnohospodárstvo. Pracovníci sú vystavení rizikovým faktorom, ako je preťaženie kostro-svalového aparátu, prachu, chladu, rôznym alergénom, vírusom, rôznym chemickým výparom, ktoré môžu vyvolať kašeľ, dusivosť, kýchanie, únavu, poruchy pamäti a koncentrácie, a mnoho iných zdravotných ťažkostí.
Existujú však aj naoko „pohodlnejšie“ zamestnania, ktorým sa choroby z povolania tiež nevyhýbajú. Napríklad práca s počítačom – dlhodobé zvieranie myši v ruke či práca pokladníčky, ktorá musí pracovať na klávesnici pokladne vo vynútenej polohe predlaktia a zápästia. Podobnú neprirodzenú polohu rúk a predlaktia a množstvo pohybov používajú aj jemní mechanici, šičky, strihači rôznych materiálov, maliari a natierači, ktorí pracujú s rukami zdvihnutými nad hlavou. Rovnako sú na tom aj maséri či pracujúci s kladivom, kliešťami, sekerou, t. j. s nástrojmi s dlhou rúčkou.
Postihuje choroba z povolania aj riadiacich pracovníkov a výkonných firemných manažérov?
Manažérom a riadiacim pracovníkom sme ešte chorobu z povolania nepriznali. Sú to ľudia, ktorí absolvujú množstvo vzdelávacích a tréningových školení. Na extrémnu činnosť sú trénovaní a aj adekvátne finančne ohodnotení. Nemožno psychické zlyhanie riadiaceho pracovníka priznať ako chorobu z povolania len preto, že v práci prepína svoje sily, nekontroluje sa, nevie odpočívať, nadmerne konzumuje alkohol, fajčí, má nedostatok pohybu, je obézny, má vysoký cholesterol, krvný tlak. Kombinácia týchto faktorov môže viesť k psychickému i fyzickému zlyhaniu, infarktu – my to nehodnotíme ako chorobu z povolania.
Ako sú na tom športovci?
Športovcov nehodnotíme. V prípade zranenia sú poistení.
Aký osud čaká pacientov s uznanou chorobou z povolania?
Choroba z povolania nie je prechodné ochorenie. Pacient s overeným a potvrdeným ochorením už nemôže vykonávať pôvodnú prácu, preto má sťažené spoločenské uplatnenie, čiže má zúžený výber povolaní a všeobecne uplatnenia sa v spoločnosti, čo zo zákona musia posúdiť odborníci v pracovnom lekárstve.
Aké povinnosti má zamestnávateľ?
Keďže zamestnávateľ je zo zákona povinný zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci, berie na seba i zodpovednosť za ich zdravotný stav. Zamestnávateľ hradí aj všetky náklady s tým spojené, vrátane lekárskych preventívnych prehliadok.
Akékoľvek podozrenie na chorobu z povolania je lekár povinný ohlásiť na príslušné oddelenie alebo kliniku pracovného lekárstva a toxikológie. Ochorenie posúdia odborníci a hlásenie choroby z povolania pošlú pacientovi, zamestnávateľovi, Sociálnej poisťovni a ďalším inštitúciám – spolu 9 tlačív s hlásením choroby z povolania. V posudku je poškodenie zdravia ohodnotené príslušným počtom bodov – v súčasnosti je cena jedného bodu 16,10 eura.
Ako sa dá vyvarovať zraneniam a trvalému poškodeniu zdravia?
Okrem absolvovania preventívnych prehliadok odporúčam dôsledne dodržiavať zásady ochrany zdravia pri práci – minimalizovať rizikové faktory, dôsledne používať predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky. Pri ochrane zdravia môže mať každá výhovorka tragické dôsledky.
Zamestnanci by mali nepriaznivé faktory pracovného prostredia dokázať kompenzovať vo svojom voľnom čase primeranou životosprávou. Sedavé zamestnanie aktívnym pohybom, prašné prostredie pobytom na čerstvom vzduchu a nefajčením, psychický stres relaxačnými technikami a podobne.
