m.
Chrípku spôsobuje viac ako 200 rôznych vírusov. Očkovacie vakcíny sú podľa mnohých odborníkov (aj neodborníkov) jednou z najúčinnejších z foriem prevencie. Pokiaľ ide o bezpečnosť a účinnosť vakcín – nájde sa množstvo argumentov pre i proti – každý si musí zvážiť sám pomer rizika a úžitku očkovania, či je očkovanie pre neho vyhovujúci spôsob ochrany a prevencie.
Je pravda, že obyčajná vírusová choroba môže viesť k závažným zdravotným ťažkostiam, dokonca môže mať za následok úmrtie. Joel Fulhram – lekár, ktorý sa špecializuje na prevenciu a liečbu chorôb v knihe Superimunita je toho názoru, že „na druhej strane, s obmedzenou účinnosťou dnešných vakcín je ich úžitok, dokonca aj u vysokorizikových skupín, veľmi malý.“ Fulhram vychádza z najnovších vedeckých výskumov a radí, ako sa môžeme stať takmer úplne odolní voči chrípkam, angínam a ďalším infekciám.
Podľa neho by sa „lieky mali užívať po dôkladnom zvážení pomeru rizika a úžitku, pretože všetky prinášajú isté a vážne riziká.“ Poukazuje na to, že konzumujeme výživovo chudobnú stravu a tá v kombinácii s oslabenou imunitou vedie k častým chorobám, a tak aj užívaniu, respektíve nadužívaniu antibiotík, vakcín a liekov, ktoré potláčajú prirodzenú obranyschopnosť. A jedným z dôsledkov je tak podľa neho napríklad aj nárast onkologických ochorení.
- nákazlivá je asi týždeň od chvíle, keď ju človek dostane,
- je charakteristická rýchlym nástupom z plného zdravia,
- zvyknú ju sprevádzať horúčky, bolesti hlavy, svalstva, nadmerná únava,
- kašeľ, bolesti hrdla a upchatý nos sú bežné, nie však univerzálne príznaky,
- objaviť sa môže aj nevoľnosť, zvracanie, hnačky (obvykle častejšie u detí).,
- vírusy sa šíria najmä kontaktom rúk a tváre, prenášajú sa aj kvapôčkovou infekciou kašľaním a kýchaním infikovaného,
- chrípku môžete prenášať deň predtým, ako sa u vás objavia prvé príznaky a sedem až desať dní po tom, ako sa u vás objavia.
Ako je na tom vaša imunita?
Dobrý zdravotný stav nie je len o tom, ako sa momentálne cítite, ale aj o tom, ako váš imunitný systém dokáže odolávať patogénnym mikroorganizmom. Tí, čo majú oslabenú imunitu sú vystavení väčšiemu riziku, že ochorejú na chrípku akéhokoľvek typu. A tak lekári oprávnene upozorňujú, že u konkrétnych skupín obyvateľstva sa zvyšuje aj riziko negatívnych dôsledkov chrípky, vrátane úmrtia.
Do tejto skupiny patria ľudia nad 74 rokov, fajčiari, pacienti s chronickými ochoreniami, ako aj tí, čo užívajú imunosupresívne lieky (potláčajúce činnosť imunitného systému) pri autoimunitných ochoreniach, taktiež tehotné ženy a malé deti sú viac ohrozené, a aj tí, čo sa nezdravo stravujú (polotovary, vysokoenergetické a fast-foodové jedlá).
Výživa ako účinný prostriedok
V súčasnosti sa výživou a jej dopadom na zdravie zaoberá výživová veda. Nie je jednoduché zorientovať sa v záplave informácií, treba si však uvedomiť, že tak, ako niet univerzálneho lieku na všetky choroby, niet ani univerzálneho stravovacieho modelu, ktorý by absolútne platil pre všetkých. Odporúča sa rešpektovať všeobecné odporúčania, avšak optimálne je zohľadniť individuálne skutočnosti a zdravotný stav konkrétneho človeka, tak ako to robí personalizovaná medicína.
Nielen tuky, cukry, bielkoviny
Pri zostavovaní jedálneho lístka mnohí podceňujú význam mikroživín v potrave a sústreďujú sa hlavne na obsah makroživín – tukov, cukrov a bielkovín, často preto, lebo ich primárnym cieľom je štíhla línia.
Mikroživiny – vitamíny, minerály, stopové prvky a pod. vrátane fytochemikálií posilňujú a podporujú správne fungovanie imunity. Vhodnou stravou sa tak možno dopracovať do stavu, keď je podľa Fulhrama možné naplno využívať potenciál vlastného imunitného systému.
Samozrejme, ani tou najoptimálnejšou stravou sa nedá stopercentne vyhnúť všetkým mikrobiálnym infekciám alebo napríklad všetkým druhom rakoviny. Niet však jediného dôvodu, prečo odmietať zdravú stravu, ako účinný spôsob k zlepšeniu zdravia a imunitného potenciálu.
Listová zelenina víťazí
A ak chcete lepšie využiť potenciál jednotlivých potravín, riešením môže byť aj ich vhodná kombinácia, synergické účinky obsiahnutých mikroživín pomôžu naštartovať rôzne prospešné mechanizmy v organizme.
Dostatočný príjem mikroživín si zabezpečíte relatívne jednoducho – konzumáciou dostatočného množstva kvalitnej zeleniny, ovocia a obmedzením príjmu nadbytočných kalórií. Mikroživiny, ktoré pomáhajú posilňovať imunitný systém nájdete podľa Fulhrama najmä v zelenej listovej zelenine.
Zdôrazňuje ešte jedno pravidlo: nie je optimálne riešenie pridávať viac ovocia a zeleniny, strukovín, orechov a semien do nezdravej stravy, tým problém nevyriešite. Ak však tieto potraviny budú na vašom jedálnom lístku dominovať, ak na nich postavíte svoje stravovanie, potom môžete občas zhrešiť aj potravinami, ktoré do kategórie zdravých nepatria.
Základné tipy, ako jesť
Čo by ste si denne mali dopriať:
- veľký zeleninový šalát,
- pol šálky strukovín,
- čerstvé ovocie,
- 30 g suchých orechov a semien,
- jednu veľkú porciu listovej zeleniny (surovú, pripravenú na pare, v polievke alebo omáčke).
Čomu by ste sa mali vyhýbať:
- spracovaným mäsovým výrobkom, červenému a grilovanému mäsu,
- vyprážaným jedlám,
- plnotučným mliečnym výrobkom,
- sladeným a bublinkovým nápojom,
- cukru, umelým sladidlám,
- výrobkom z bielej múky.
Nedá sa presne určiť, koľko živočíšnych produktov môžete jesť a zároveň byť zdraví. Avšak celosvetová odborná literatúra za posledných 20 rokov naznačuje, že kombinácia spracovaných potravín a živočíšnych produktov by nemala tvoriť viac ako 10 % celkového denného kalorického príjmu. Prekročením tejto hranice bude na to doplácať vaše zdravie.
Hlávkový, kučeravý a ružičkový kel, žerucha, špenát, rukola, čínska kapusta, kapusta, brokolica, karfiol, rímsky šalát, zelená a červená paprika, cibuľa, pór, jahody, huby, rajčiaky a výrobky z rajčiakov, jablká a granátové jablká a šťava z nich, mrkva a mrkvová šťava, černice, maliny, čučoriedky, pomaranče, semená (ľanové, konopné, slnečnicové, sezamové), červené hrozno, čerešne, slivky, strukoviny, vlašské orechy, pistácie.
