Zdravotné poisťovne na Slovensku, ktoré vydeľujú peniaze nemocniciam, tvrdia, že čakacie lehoty na operácie sú aj vo vyspelých krajinách celkom bežnou záležitosťou. Nie je to však celkom tak.
Nečitateľné poradovníky
Podľa vyjadrenia viacerých radových lekárov, poradovníky na operáciu sú veľmi nečitateľné. Nie je presne určená indikácia, nevie sa, kto tu bol skôr, u niektorých našich primárov je problém zorientovať sa v nich.
„Aj v Anglicku sú veľké poradovníky, ale tam, ak jeden pacient predbehne druhého, riaditeľa okamžite odvolajú. Poradovník tam zverejňujú pravidelne, nemôže sa stať, že je jeden a o týždeň či dva ho vystrieda iný,“ tvrdí neurológ Juraj Štofko.
Na Slovensku sú navyše riaditelia nemocníc vystavení tlaku priamo z ministerstva zdravotníctva alebo z iných vyšších miest. Stačí jeden telefonát a miesto v poradovníku sa musí uvoľniť pre nejakú významnú osobnosť.
Plánované operácie sa odsúvajú nielen preto, že chýbajú peniaze, ale často aj funkčné prístroje, materiál na šitie, rúšky, jednorazový materiál či dokonca také banálne veci, ako sú čisté plášte pre chirurgov.
Päťdesiatročná podnikateľka, ktorá mala haváriu, tvrdí, že asi bude musieť zavrieť živnosť: „Najbližší termín, na ktorý ma môžu napríklad objednať na výmenu bedrového kĺbu v Bratislave, je september 2003. Zostávajú mi iba barly, bolesť a čakanie.“
Primár chirurgie MUDr: Milan Dragula z martinskej fakultnej nemocnice dodáva: „Nie je to len nepríjemná bolesť, je to omnoho viac. Čakanie na operáciu sa môže skončiť aj fatálne. Tragickým sa môže stať aj čakanie na operáciu kameňov žlčníka. Lekár vás objedná o desať týždnov alebo štyri mesiace, lebo nie sú voľné kapacity. Medzitým sa vám však žlčník môže zapáliť, kameň precestuje do žlčových ciest. Pacient ožltne, zlyhá mu pečeň a môže aj umrieť. Nikto dopredu nedokáže predvídať, čo sa môže stať.“
Aj viceprezident Slovenskej lekárskej komory Dragula potvrdzuje, že poradovníky existujú aj vo vyspelých krajinách. Je to však situácia, v ktorej je viacerým politikom horúco a vyvodzujú sa dôsledky, a preto je prestížou politikov vyriešiť to: „Nórsko je bohatá krajina, ale čakacie lehoty na operácie bedrového kĺbu sú tu až tri roky. Nie preto, že by nemali peniaze na endoprotézy, tak ako je to u nás, ale jednoducho preto, lebo nemajú dostatočnú kapacitu lekárskych zariadení. Nóri dali nedávno približne dve miliardy na to, aby to vyriešili. Celý jeden ročník Nórov poslali do Paríža, kde ich operovali.“
Neutešený stav zdravotníctva prinútil nedávno aj britskú vládu posielať domácich pacientov na zdravotnícke zákroky do ostatných krajín Európskej únie. Ako prvé zareagovali nemecké nemocnice.
Platenie za prednostnú operáciu?
Na operáciu oka pri diagnóze, akou je šedý zákal, sa čaká pol roka, rok i viac. Môže sa tiež stať, že kým niektorí pacienti prídu na rad, oslepnú. Ak sú v aktívnom veku, musia čakať v invalidite. V niektorých prípadoch by si radšej zaplatili, aj keby sa na to mala poskladať celá rodina.
Existujú aj zariadenia, kde to robia tak, že pacient sponzorsky prispeje sumou v cene šošovky a odborníci ju potom môžu objednať. Podobné skúsenosti majú pacienti už aj s výmenou bedrového kĺbu. Ak si zaplatia za endoprotézu, operujú ich prednostne. Medzi pacientmi, ktorí nemajú peniaze, sa vedú prudké polemiky, či je to etické.
Niektorí riaditelia nemocníc, ani nový minister zdravotníctva Rudolf Zajac proti tomu nič nenamietajú. Minister nepovažuje za neetické, že ak pacient zaplatí, bude operovaný mimo poradovníka.
„Platiť by sme si mali za nadštandardné služby, teda kvalitnejšiu a pestrejšiu stravu, lepšiu nemocničnú izbu alebo prednostnú operáciu.“
V Belgicku sa však napríklad považuje predbiehanie v zozname čakateľov na operácie a iné zákroky za doslova neetické. Legálne ho nemožno nijako zabezpečiť alebo zaplatiť - žiadne pripoistenie takéto práva nedáva.
EVA HRDINOVÁ
