Pri zostavovaní jedálneho lístka si netreba všímať a kontrolovať iba obsah tukov, cukrov a bielkovín. Dôležité je prijímať aj dostatok mikroživín – vitamínov, minerálov, stopových prvkov atď.
Železo podporuje nešpecifickú imunitu pri odhaľovaní a ničení pôvodcov ochorení a cudzorodých látok. Veľa železa je v maku, strukovinách (zvlášť šošovici), cícere, bielej fazuli, ale aj v prose, mäse, rybách a celozrnných výrobkoch, špenáte, sušených paradajkách, sušených marhuliach, sójovej múke, hovädzej pečeni, petržlenovej vňati.
Zinok ovplyvňuje produkciu protilátok. Dôsledkom jeho nedostatku môže byť zhoršenie hojenia rán, oslabenie imunity, infekcie majú dlhší priebeh. Obsahujú ho: strukoviny (šošovica, strakatá fazuľa, cícer), červené mäso, morské živočíchy, celozrnné výrobky, orechy, huby, zelené vňate, zelená fazuľka, tekvicové semená.
Selén podporuje určité enzýmy nevyhnutné na odbúravanie škodlivín, napr. ťažkých kovov. Obsahujú ho vajcia, pečeň, mlieko, ryby (napr. sleď, tuniak, údenáč, morský rak, sardinky), mäso, hríby, strukoviny, cesnak, brokolica, orechy a semená.
Vitamíny – niektoré sú výraznými antioxidantmi (C, E, A), aktivujú imunitu a pomáhajú znižovať náchylnosť na infekcie. Vitamín C: ovocie, čerstvé ovocné šťavy, zelenina (paprika, brokolica, kučeravý kel, fenikel). Vitamín E: orechy, obilné klíčky, rastlinné oleje, mlieko a maslo. Vitamín A: vajcia, mlieko, rastlinné oleje, zelenina (napr. karotka), pečeň.
Potrebu vitamínov v organizme v princípe možno pokryť vyváženou stravou. Avšak za určitých okolností (napríklad tehotenstvo, chronické ochorenia) je vhodné ich dopĺňať aj formou výživových doplnkov. Nič nepokazíte, ak budete opodstatnenie užívania doplnkov stravy konzultovať s lekárom.
Odporúčanie jesť viacero ľahších jedál počas dňa má opodstatnenie aj z hľadiska podpory imunity. Ťažké a mastné jedlá totiž nadmerne zaťažujú tráviaci trakt, v dôsledku čoho sa v tom čase znižuje aj činnosť imunitného systému.
