Pred časom sa v médiách písalo, že podľa istého amerického kardiochirurga Dwighta Lundella sa lekári a vedci mýlia pokiaľ ide o cholesterol a jeho úlohu pri rozvoji artériosklerózy. Napríklad v článku na portále pluska.sk sa uvádza, že podľa Lundella skutočnou príčinou ochorení srdca či infarktu nie je cholesterol, ale zápal.
Podľa tohto lekára „bez zápalu prebiehajúceho v našom tele neexistuje ukladanie cholesterolu v stenách ciev ani následný vznik ochorení srdca či infarkt. Cholesterol sa voľne pohybuje v tele tak, ako to bolo prirodzene nastavené. Je to práve zápal, ktorý spôsobí, že sa v cievach zachytí,” píše sa v spomínanom článku.
Aká je pravda?
Cholesterol patrí k závažným rizikovým faktorom a navyše je dobré si pripomenúť, že internet je síce na jednej strane síce rýchlym a pohodlným priestorom na získavanie informácií, nie všetky sú však hodnoverné a pravdivé. Netreba ich prijímať nekriticky, bez ohľadu na pôvod a zdroje.
Hľadáte partnera?
Lekárka Jana Jurkovičová, členka Združenia pre zdravie a výživu, sa roky zaoberá prevenciou ochorení a zdravou výživou. Na svojom blogu uvádza, že „presná a jednoznačná príčina aterosklerózy dodnes nie je celkom presne známa ani renomovaným vedcom a lekárom.“
Podľa nej odborníci v súčasnosti za prvý krok, ktorý môže spustiť vývoj aterosklerózy považujú poškodenie vnútornej výstelky cievy. Objaviť sa môže napríklad pri cukrovke, vysokej hladine cholesterolu, u fajčiarov, poškodenie cievnej steny môžu mať na svedomí aj voľné radikály, ktoré oxidujú „zlý“ LDL cholesterol a podobne.
Najhorší je „zlý“
Spomínané faktory podľa lekárky spustia sériu zmien, ktorá v konečnom dôsledku vedie k rozvoju aterosklerózy. „Súčasná medicínska veda uznáva, že centrálnu úlohu v rozvoji aterosklerózy majú častice LDL („zlého") cholesterolu. Zápalové zmeny na cievach sú pravdepodobne až druhotným prejavom aterosklerotických zmien,” uvádza Jurkovičová.
Ďalšia odborníčka na zdravú výživu a vedúca Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Bratislava Alžbeta Béderová takisto hovorí, že „vnútornú výstelku cievnej steny tzv. endotel, ktorý je za normálnych okolností hladký, poškodia rizikové faktory – voľné kyslíkové radikály, oxidatívny stres, hyperhomocysteinémia, fajčenie, hypertenzia, diabetes... A na takomto poškodenom mieste do cievnej steny preniká cholesterol, zápal pokračuje a do takto poškodenej steny sa začne ukladať aterosklerotický plak – usadenina tukovej hmoty a väzivového tkaniva, ktorý zužuje priesvit cievy a tým jej priechodnosť.“
Dobrý a zlý nie je v potrave
Všetci vieme, že cholesterol sa delí na dobrý a zlý. Pripomíname, že cholesterol obsahuje výlučne potrava živočíšneho pôvodu, v rastlinnej ho nenájdete. Možno si poviete, že ak budete jesť potraviny, v ktorých je dobrý cholesterol, tak máte vyhraté. Nie je to tak, cholesterol je jeden a ak hovoríme o „dobrom“ a „zlom“ – HDL a LDL, týka sa to obsahu cholesterolu v krvi. Ak teda na obale potraviny píšu, že obsahuje len „dobrý“ cholesterol, je to hlúposť.
Alžbeta Béderová vysvetľuje, že cholesterol je tuková látka a keďže tuky nie sú rozpustné v krvi, musia sa naviazať na bielkovinový nosič a vzniknú lipoproteíny.
„Tieto rozdeľujeme podľa hustoty a elektrického náboja na LDL „zlý“ cholesterol s nízkou hustotou, ktorý nesie cholesterol do bunky a zvyšuje riziko aterosklerózy, a na HDL „dobrý“ cholesterol s vysokou hustotou, ktorý slúži na opačný transport, vychytáva cholesterol a zabraňuje jeho vstup do cievnej steny,“ vysvetľuje lekárka.
Čomu sa treba vyhýbať
Cholesterol v potrave nie je zásadným vinníkom pri vývoji aterosklerózy, väčšinu cholesterolu si telo vytvára. Podľa lekárky samotný cholesterol v potrave ovplyvňuje hladinu v krvi len na 10 – 20 %. Podstatne viac jeho hladinu ovplyvňuje príjem nasýtených mastných kyselín a transmastných kyselín.
Preto by sme mali mať pod kontrolou konzumáciu mastných jedál, údenín, jedál rýchleho občerstvenia, prepálených tukov, smažených a fritovaných pokrmov ako sú hranolčeky, langoše, šišky, fašírky, rezne, ale aj chipsy, lupienky.
Optimálne hladiny
Aká je optimálna hladina nielen celkového cholesterolu, ale aj dobrého a zlého? Líši sa v závislosti od pohlavia či veku? Podľa Alžbety Béderovej sú optimálne hladiny cholesterolu nasledovné:
- celkový cholesterol do 5,0 mmol/l,
- LDL – do 3,0 mmol/l, rizikoví pacienti, ktorí majú prítomné aj iné rizikové faktory, by mali mať hodnotu nižšiu pod 2,5 mmol/l,
- HDL – v každom prípade nad 1,0 mmol/l, optimálne je u mužov vyššie ako 1,2 a u žien 1,4 mmol/l. Hodnota nad 1,6 mmol/l eliminuje riziko jedného rizikového faktora.
Hladina cholesterolu vekom stúpa. U detí sú prijateľné hodnoty do 4,5 – 4,8 mmol/l, v období dospievania sa začne približovať odporúčaným hodnotám dospelých.
Odbúra ho čili?
Sú potraviny, ktoré pomáhajú odbúravať cholesterol? Ako príklad sa často uvádza čili vďaka kapsaicínu, ktorý papričky obsahujú. „Je to predovšetkým vláknina a antioxidačne pôsobiace vitamíny C, E, betakarotén, stopové prvky a ďalšie biologicky aktívne nutrienty, flavonoidy, rastlinné steroly,“ hovorí Alžbeta Béderová.
Všetky tieto živiny sa podľa nej nachádzajú v pestrej, optimálne vyváženej strave bohatej na ovocie, zeleninu, orechy, ryby a na správny výber kvalitných rastlinných olejov a margarínov s obsahom omega 6 a omega 3 mastných kyselín. Znižujú rizikový LDL a zvyšujú ochranný HDL cholesterol, eliminujú voľné kyslíkové radikály, čím znižujú riziko vzniku a rozvoja atersklerózy.
Ako znížiť celkový a “zlý cholesterol:
- obmedzte konzumáciu nasýtených (živočíšnych) tukov,
- obmedzte konzumáciu trans-mastných tukov,
- zvýšte príjem vlákniny,
- ak trpíte nadváhou alebo obezitou, znížením hmotnosti.
Ako zvýšiť „dobrý“ cholesterol:
- obmedzte konzumáciu trans-mastných kyselín,
- dostatok pohybu (najlepšie denne),
- znížte telesnú hmotnosť,
- obmedzte konzumáciu sacharidov (najmä jednoduché cukry a potraviny s vysokým glykemickým indexom),
- obmedzte pitie alkoholu,
- nefajčite.
