Počas noci mu bolo veľmi zle, sediac na posteli presedel niekoľko hodín. Bolo mu však ľúto zobudiť manželku. „Veď to prejde“, hovoril si, „nebudem zbytočne buntošiť a panikáriť.“ Lekári až neskôr, pri vyšetreniach pre iné príčiny prišli na to, že prekonal slabší infarkt. Mal veľké šťastie v nešťastí, ak by bol infarkt silnejší, mohol na svoju ľahkovážnosť fatálne doplatiť. Únia združuje nielen pacientov, ale aj špičkových odborníkov a chce sa zamerať na aktivity zamerané na zlepšenie života pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami ako aj na to, aby sa čo najviac znížil výskyt týchto ochorení v populácii. Dôležité informácie ako aj rôzne užitočné rady nájdu pacienti na www.presrdce.eu.
Podľa odborníkov u nás nenájdete rodinu, v ktorej by ktosi netrpel srdcovo-cievnym ochorením alebo na také ochorenie neumrel. Zvlášť v prípade infarktu a cievnej mozgovej príhody je prístup k rýchlej lekárskej pomoci rozhodujúci. Nie je zriedkavosťou, ak niekto pre nedostatok informácií ale aj iné príčiny príznaky infarktu podcení a lekára nevyhľadá. Zlé rozhodnutie.
Ako sa v takej situácii zachovať? Ak ťažkosti, ktoré signalizujú infarkt, po niekoľkých minútach nepominú, zavolajte záchrannú službu. Je lepšie, ak vás lekár vyšetrí „zbytočne“, ako by ste pre podcenenie situácie mali prísť o život. Infarkt myokardu je veľmi závažné ochorenie, podľa odhadov ho neprežije asi tretina postihnutých. A zhruba polovica úmrtí nastáva počas prvej hodiny od začiatku príznakov, teda ešte pred privolaním prvej pomoci.
Varujúce percentá:
Spomedzi srdcovo-cievnych ochorení zomiera najviac pacientov na ischemické choroby srdca (60 % úmrtí), cievne choroby mozgu (21 %), aterosklerózu (3 %) a choroby, ktoré súvisia s hypertenziou (3 %).
Tri a pol až štyri hodiny
Porážka či mŕtvica – aj tak sa ľudovo hovorí náhlej cievnej mozgovej príhode, patrí k najzávažnejším ochoreniam. Dochádza pri nej k postihnutiu časti mozgu buď v dôsledku krvácania do mozgu alebo upchatia cievy a následnej ischémie – nedokrvenia určitej časti mozgu. Čím neskôr sa takému pacientovi dostane odbornej pomoci, tým vyššie je riziko závažných následkov a komplikácií. Podľa neurológov najneskôr do tri a pol až štyroch hodín od vzniku porážky treba pacientovi poskytnúť odbornú pomoc.
Profesor Robert Hatala – predseda Kardiologickej kliniky NÚSCH, Bratislava uvádza, že pokiaľ ide o náhlu cievnu mozgovú príhodu, máme na Slovensku najvyššiu úmrtnosť v rámci štátov OECD a toto ochorenie patrí aj k najčastejším príčinám hospitalizácie.
Na mozgovú porážku umiera podľa lekára v Európe veľké percento pacientov, viac je ich v strednej a východnej ako v západnej Európe. Toto ochorenie navyše nepostihuje výhradne starších, ako sa mnohí mylne domnievajú. Až 29 % ľudí do 40 rokov ochorie na mozgovú porážku a toto ochorenie môže postihnúť dokonca aj deti medzi prvým a pätnástym rokom života.
Artérioskleróza je veľké riziko
Príčiny vzniku chorôb srdca sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho ochorenia, najčastejšou je artérioskleróza. Na stenách ciev sa tvoria usadeniny, ktoré zužujú priesvit cievy, zvyšuje sa krvný tlak, steny ciev hrubnú a strácajú svoju elasticitu. To všetko bráni správnemu prúdeniu krvi do tkanív a orgánov. A väčšina srdcovo-cievnych ochorení vzniká práve v dôsledku aterosklerózy.
Podľa profesora Zoltána Mikeša, prezidenta Slovenskej gerontologickej a geriatrickej spoločnosti a prezidenta Únie pre zdravšie srdce, na ochorenia srdca a ciev umiera ročne v Európskej únii 1,9-milióna pacientov, vo svete je to dvakrát viac.
Profesor Hatala zasa upozorňuje, že každý šiesty pacient, ktorý umiera na srdcovo-cievne ochorenia je v produktívnom veku. Na infarkt pacienti nezomierajú v nemocniciach, ale väčšinou doma. Všeobecne však najviac umierajú na srdcové zlyhávanie a na arytmie.
Títo pacienti obvykle trpia aj rôznymi inými ochoreniami – hypertenziou, obezitou, často sú to fajčiari. No a takáto kumulácia rizikových faktorov ich podľa Roberta Hatalu dokáže úspešne pochovať. Podľa štatistík v roku 2011 zomrelo na Slovensku v dôsledku srdcovo-cievnych ochorení 27 306 ľudí, čo predstavovalo 52,6 % zo všetkých príčin úmrtí
Ďalšie srdcovo-cievne ochorenia
Poruchy srdcového rytmu – arytmie sú dôsledkom vrodených chorôb srdca, koronárnej choroby srdca, prekonaného infarktu, hypertenzie, príčinou môže byť aj porucha srdcových chlopní, cukrovka, fajčenie, nadmerné užívanie alkoholu, užívanie drog, stres, ako aj užívanie niektorých liekov a dokonca aj výživových doplnkov.
Infekcie srdca – perikarditídu (zápal osrdcovníka), endokarditídu (zápal chlopní a vnútornej výstelky srdca) či myokarditídu (zápal srdcového svalu) majú obvykle na svedomí baktérie, vírusy, parazity. Niekedy môže byť príčinou aj užívanie liekov – napríklad niektorých antibiotík, ktoré môžu vyvolať alergickú alebo toxickú reakciu. Infekcia srdca môže vzniknúť aj ako dôsledok niektorých iných ochorení, príkladom je systémový lupus alebo zápal ciev.
Rizikové faktory
Rizikových faktorov, ktoré sa na vzniku srdcovo-cievnych ochorení podieľajú, je veľa. Niektoré nie je v našej moci ovplyvniť, mnohé však môžeme mať pod kontrolou, alebo ich môžeme zo svojho života úplne eliminovať.
Faktory, ktoré môžeme ovplyvniť: fajčenie, cukrovka, vysoký tlak krvi, porucha metabolizmu tukov, obezita, nedostatok telesnej aktivity.
Faktory, ktoré nemôžeme ovplyvniť: genetika, vek, pohlavie.
Najčastejšie ochorenia srdca a ciev
Hypertenzia – TK > 140/80, je rizikovým faktorom srdvovo-cievnych ochorení a aj samostatným doživotným ochorením. Nedá sa celkom vyliečiť, cieľom liečby je znížiť až eliminovať riziko rozvoja srdcovo-cievnych ochorení a úmrtia.
Ischemická choroba srdca – ide o zúženie vencovitých tepien v dôsledku aterosklerózy. Má viacero foriem – angina pectoris, srdcový infarkt, srdcové zlyhávanie.
Poruchy srdcového rytmu – bradykardie (pomalá alebo vynechávajúca činnosť srdca) a tachykardie (srdce pracuje príliš rýchlo – napr. fibrilácia predsiení).
Srdcový infarkt – vzniká keď prietok krvi vencovitými tepnami, ktoré zásobujú srdcový sval, zastaví krvná zrazenina.
Chronické srdcové zlyhávanie – oslabenie srdcového svalu v dôsledku rôznych ochorení srdca.
Cievna mozgová príhoda – príčinou je prerušenie prítoku krvi do mozgu alebo jeho časti, prípadne krvácanie do mozgu. Najdôležitejší je rýchly príchod do nemocnice.
Čo sa deje pri infarkte myokardu
Príčinou srdcového infarktu je náhle prerušenie zásobovania určitej časti srdca krvou. Spôsobí ho upchatie tzv. koronárnej tepny – tepny, ktorá zásobuje srdcový sval.
Tepnu najčastejšie upchá krvná zrazenina – trombus, ktorá vznikne na artériosklerotickom pláte v tepne. Príčinou upchatia môže byť aj embolus – krvná zrazenina, ktorá niekde inde v cievnom riečisku. Netreba pripomínať, že dôsledky môžu byť aj fatálne. Ako sa infarkt lieči?
Okamžite treba uvoľniť a spriechodniť upchatú tepnu v srdci. Robí sa to buď pomocou liekov, ktoré zrazeninu rozpustia, alebo sa tepna spriechodní tzv. koronárnou angioplastikou. Rozhodujúci je obmedzený časový interval od vzniku infarktu po spriechodnenie tepny. Podľa kardiológov by nemal by presiahnuť 90 – 120 minút.
Pri angioplastike sa odstráni zrazenina a ošetrí sa tepna. V mieste uzáveru sa tepna rozšíri pomocou balónikového katétra. Do poškodeného miesta sa potom implantuje stent – kovová mriežka, ktorá vystuží a spriechodní tepnu. Čím neskôr sa tento zákrok uskutoční, tým menšia šanca, že postihnutý prežije. Lekári upozorňujú, že úmrtnosť na infarkt myokardu u žien je vyššia ako u mužov v dôsledku neskorej diagnostiky a aj nedostatočnej liečby.
Podľa čoho spoznáte, že ide o infarkt:
zvieravá bolesť na hrudníku, ktorá je silná, nepoľavuje a trvá aj 20 minú,
bolesť často vyžaruje do krku, ľavého ramena, ľavej ruky, sánky,
úzkosť,
dýchavica,
potenie,
bolesť chrbta, pričom bolesť neustúpi, ak pacient zmení polohu.
Varovné signály u žien a mužov sa môžu mierne líšiť. Typickým spoločným príznakom infarktu je silná bolesť na prednej strane hrudníka, ktorá neutícha. Takisto sa môžu objaviť aj niektoré nasledovné príznaky: slabosť, potenie, dýchavica, pocit na odpadnutie.
U žien sa podľa odborníkov z príznakov častejšie objavuje búšenie srdca, bolesť v sánke, ramene, bolesť chrbta, závrat, slabosť, kašeľ, nechutenstvo, bolesť v krku, napínanie na vracanie, zblednutie pokožky, studený pot. Muži pri infarkte zasa skôr pociťujú typickú zvieravú a neutíchajúcu bolesť za hrudnou kosťou a často sa objaví aj silné potenie.
Rizikové faktory:
vek nad 50 rokov,
mužské pohlavie, u žien sa v dôsledku hormonálnych zmien riziko zvyšuje po menopauze,
hypertenzia,
vysoká hladina cholesterolu,
cukrovka,
obezita,
fajčenie,
výskyt infarktu myokardu v mladom veku u blízkych príbuzných.
Pomoc pacientom
Tým, čo trpia srdcovo-cievnymi ochoreniami, chce pomáhať aj novovzniknuté občianske združenie Únia pre zdravšie srdce, ktorého vznik podnietili aj nepriaznivé výsledky štatistík. Srdcovo-cievne ochorenia sú naozaj závažným problémom a základným poslaním a cieľom tohto združenia je podľa vyjadrenia profesora Andreja Dukáta z II. Internej kliniky LF UK a UNB, Bratislava, jedného zo zakladajúcich členov združenia, zlepšiť zdravotnú starostlivosť o pacientov s ochoreniami srdca a ciev.
Čo sa deje pri mozgovej porážke
Ischemická cievna mozgová príhoda je po ischemickej chorobe srdca druhou najčastejšou príčinou hospitalizácií. Aj pri tomto ochorení je čas silným protihráčom.
Pacient, ktorý dostal porážku, by sa mal podľa lekárov najneskôr do tri a pol až štyroch hodín dostať k lekárovi. Ide o život ohrozujúci stav, keďže tkanivo mozgu začne odumierať už v priebehu niekoľkých minút. Porážku môže spôsobiť krvácanie alebo upchatie cievy.
Ak je v dôsledku prasknutia niektorej cievy porážka spôsobená krvácaním do mozgu – hemorágiou, šanca na záchranu je, žiaľ, nízka, zvlášť, ak ide o tzv. trieštivé krvácanie. Vtedy krv preniká aj do komorového systému mozgu, čo znamená veľmi rýchlu smrť. Väčšia nádej na záchranu je u pacienta, u ktorého dôjde k výronu krvi – vtedy sa krv vyleje z prasknutej cievy a opuzdrením vznikne tzv. hematóm, ktorý je v niektorých prípadoch možné neurochirurgicky odsať.
Čím rýchlejšie, tým lepšie
Pri ischemickej mozgovej príhode dochádza k podobnému javu ako pri srdcovom infarkte – zrazenina upchá niektorú cievu v dôsledku čoho časť mozgu ostáva bez prísunu krvi, a tak aj živín a kyslíka. Čas preto hrá kľúčovú rolu – prerušenie dodávky kyslíka má za následok porušenie funkcie mozgových buniek a neskôr aj ich odumretie.
Veľmi teda záleží na tom, aby pacient s porážkou čím skôr dostal odbornú pomoc. Pomer hemorágií k ischemickým mozgovým príhodám je podľa odborníkov 1 : 3. Zaujímavosťou je, že hemorágie vznikajú skôr počas dňa, pri rozčúlení alebo nadmernej fyzickej námahe. Ischemické mozgové príhody vznikajú obvykle v pohode, nad ránom pri najnižšom krvnom tlaku.
Naučte sa rozpoznať príznaky
Mŕtvica má dramatický nástup – príznaky sa objavia náhle, často je to bolesť hlavy, niekedy sa môže objaviť aj krátkodobá strata vedomia. K ďalším príznakom, ktoré signalizujú, že ide o porážku patrí náhle oslabenie jednej končatiny alebo celej (ľavej alebo pravej) polovice tela, strata zrakovej ostrosti, zvýšenie tlaku, porucha koordinácie, porucha hybnosti, nevoľnosť často spojená aj s vracaním, strata schopnosti slovne komunikovať. Objaviť sa môže aj stŕpnutie niektorej časti tela, napríklad jazyka, končeka nosa a niekedy aj celej polovice tela.
Ako ju možno liečiť
Do štyri a pol hodiny je možné pacientovi podať trombolytickú liečbu. Jej cieľom je odstrániť zrazeninu, ktorá upchala cievu a následne spôsobila porážku. Rizikom spojeným s touto liečbou je krvácanie – podľa neurológov hrozí asi u 5 % pacientov, ktorému je niekedy ťažké zamedziť. Porážku človek často prežije, ale krutosť tohto ochorenia spočíva v závažných následkoch. A práve čo najskoršie podanie liečby môže znížiť riziko ich vzniku. Zanedbanie rozpoznania a liečby cievnej mozgovej príhody znamená ohrozenie života pacienta.
Rizikové faktory cievnej mozgovej príhody:
neliečená hypertenzia,
ochorenie srdca,
problémy s krvným obehom,
cukrovka 2. typu,
neusporiadaná a nezdravá životospráva,
nadváha a obezita,
fajčenie,
nadmerný konzum alkoholu,
rodinná anamnéza.
ZAUJÍMAVOSTI
Ľudské srdce meria asi 14 cm, mužské váži okolo 340 g, ženské o niečo menej.
Každý deň sa stiahne v priemere asi 100-tisíckrát.
Počas celého života srdce vykoná v priemere 2,5 miliardy úderov.
Denne srdce prečerpá viac ako 7000 litrov krvi, za minútu je to asi 5 litrov. Mozgom preje asi 750 ml krvi každú minútu.
Srdcovo-cievne ochorenia zapríčiňujú viac úmrtí ako rakovina, úrazy a infekčné choroby dohromady.
