Vedecké výskumy potvrdili, že alkohol je karcinogénna látka, znamená to, že zvyšuje riziko vzniku zhubných nádorov. Miera rizika závisí aj od toho, ako často a v akých množstvách alkohol konzumujeme, samozrejme, ako si niekto dá denne jedno-dve malé pivá, bude uňho riziko menšie ako u toho, kto tie pivá poprekladá poldecákmi tvrdého alkoholu. Alkohol je navyše zdrojom nutrične prázdnej energie - jeden gram alkoholu obsahuje viac energie ako jeden gram bielkovín alebo sacharidov.
Mnohí odborníci zastávajú názor, že z hľadiska zdravia nie je možné hovoriť o žiadnej bezpečnej dávke alkoholu, či už ide o množstvo, alebo frekvenciu pitia, iní zasa malé množstvá, napríklad červeného vína pre obsah resveratrolu odporúčajú. Často sa tak stretávame s protichodnými informáciami. Gastroenterológ a dietológ Peter Minárik v knihe Rakovina a výživa - Mýty a fakty uvádza, že asi to bude otázkou názoru a individuálneho postoja, a to aj u lekárov. "Zatiaľ čo niektorí kardiológovia môžu malé možstvá červeného vína z preventívnych dôvodov obhajovať, prípadne až propagovať, v prevencii onkologickej literatúry sa alkohol neodporúča piť vôbec," píše lekár.
Alkohol podľa vedeckých dôkazov zvyšuje riziko rakoviny ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažeráka, hrubého čreva – konečníka u mužov, u žien zasa rakoviny prsníka. Vedci hovoria aj o pravdepodobnosti, že alkohol môže zvyšovať riziko vzniku nádorového ochorenia pečene a hrubého čreva – konečníka u žien. Riziko rakoviny pľúc sa spája najmä s fajčením, avšak dramaticky sa zvyšuje, ak fajčiar ešte aj pije alkohol.