So svojou postavou je spokojný asi málokto, no problém nemusia mať len tí, ktorí sa chcú zbaviť nadbytočných kilogramov. Niekto si musí strážiť každý hlt, iní zasa môžu pojesť hocičo a so štíhlou líniou nemajú žiadny problém.
A výnimkou nie sú ani takí, ktorí svoju vychudnutosť považujú za hendikep. Radi by pribrali aspoň zopár kilogramov a nijako sa im to nedarí, a to aj napriek tomu, že si bez obmedzenia doprajú aj kalorické potraviny. Čo všetko môže byť príčinou tohto opačného problému?
„Príjem potravy a dobrý stav výživy predpokladá okrem vhodného zloženia potravy aj fungujúci tráviaci trakt, čo znamená funkčný chrup, funkčnú hybnosť všetkých súčastí tráviaceho traktu, správnu funkciu tráviacich enzýmov aj funkčné vstrebávanie živín,“ vysvetľuje praktická lekárka pre dospelých Iveta Vaverková, viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Energetická potreba organizmu je výsledkom energetického výdaja, termického efektu prijatej stravy a fyzickej aktivity. Aj veľa iných ochorení, ktoré nesúvisia priamo s tráviacim traktom, môže ovplyvniť stav výživy a tým vznik obezity či podvýživy.
Poznať BMI nestačí
Mnohých, čo by radi zvýšili svoju hmotnosť, zaujíma, čo by mali robiť, aby to docielili. Okrem zmeny v jedálnom lístku možno pribrať aj zväčšením objemu svalovej hmoty vhodným cvičením.
Lekárka vysvetľuje, že každý človek je určitý konštitučný typ (kostra, svalstvo) a aj ľudia, ktorí majú rovnakú hmotnosť, môžu navonok vyzerať rozdielne – chudo či obézne. Ak sa podľa nej vylúčia ochorenia, ktoré by spôsobovali podvýživu (nadmernú chudosť) a človek má kvalitnú, energeticky dostatočne hodnotnú stravu, je predpoklad, že je to jeho pevný stav a asi nebude obézny ani pri zvýšenom príjme.
„Cvičenie, samozrejme, zvyšuje objem svalovej hmoty a tým aj hmotnosť, ale každý človek nemôže vyzerať ako kulturista. Na to tiež musí mať určité predpoklady. Ak prijíma vyváženú stravu, nechýbajú mu žiadne živiny, nemusí pôsobiť robustne,“ hovorí lekárka.
V súvislosti s hmotnosťou sa často hovorí o BMI indexe. Je však spoľahlivým indikátorom, ako odhaliť aj podvýživu? Výsledky viacerých štúdií naznačujú, že index BMI nedokáže presne stanoviť podiel tukovej zložky v organizme, a preto sa považuje skôr za hrubý odhad klasifikácie celkového stavu výživy – nadváhy, podvýživy, obezity, a tak vhodnejším ukazovateľom je telesné zloženie, ktoré poukazuje na množstvo tuku a svaloviny.
Skrytá obezita
Vieme, že tuk môže byť podkožný – ten je skôr estetickým problémom a útrobný – tzv. viscerálny. Môže sa stať, že človek navonok štíhly môže byť na tom horšie ako ten, čo má viac podkožného tuku, ktorý vidno.
„Obezita je definovaná nadmerným uložením tuku v organizme. Príčinou obezity je predovšetkým nadmerný príjem energeticky bohatej stravy a nedostatočný výdaj energie – pohyb. Podiel tuku v organizme je u žien normálne 25 – 30 percent, u mužov 20 – 25 percent. O skrytej obezite môžeme hovoriť, keď je po vyšetrení podiel tuku a svalovej hmoty v prospech tuku, čo nie je zdravé,“ objasňuje praktická lekárka Iveta Vaverková. Ako možno odhaliť skrytú obezitu? Je možné nejako zmerať hodnoty viscerálneho tuku?
„Obezitu možno merať niekoľkými spôsobmi. Od jednoduchých meraní telesnej výšky, hmotnosti a obvodových mier po meranie hrúbky kožných rias či stanovenie nutričného stavu a rizika obezity pomocou indexov BMI, WHR, čo je pomer obvodu pása a bokov, alebo podľa obvodu pása. Meranie viscerálneho tuku sa v bežnej praxi nerobí,“ vysvetľuje lekárka.
Aj tuční môžu trpieť podvýživou
Tak ako chudí ľudia môžu trpieť skrytou obezitou, naopak, tuční zasa môžu mať problém s podvýživou. Podľa lekárky je skôr ako o podvýžive vhodnejšie hovoriť o tzv. karencii – izolovanom nedostatku dôležitých nutričných faktorov, ako sú vitamíny, stopové prvky, esenciálne mastné kyseliny a podobne.
Pri nedostatku dôležitých živín sa môže človek cítiť unavený, môžu mu vypadávať vlasy, k prejavom patrí aj lámavosť nechtov, suchosť kože, časté zápaly slizníc, častejšie vírusové infekcie horných dýchacích ciest a iné.
„Veľa neznamená vždy aj dobre. Treba jesť kvalitné bielkoviny, tuky – živočíšne tuky ako maslo či masť je vhodné nahradiť rastlinnými margarínmi a olejmi, dôležité je konzumovať dostatok ovocia, zeleniny a, samozrejme, nezabúdať na pohyb,“ upozorňuje lekárka.
Trochu tuku prospieva
Hoci tukové záhyby vo všeobecnosti vnímame ako nežiaduci „doplnok“, ktorého sa obvykle chceme zbaviť, na druhej strane mnohí odborníci zastávajú názor, že určitý objem tuku je pre zdravie dôležitý, keďže tukové tkanivo je vlastne metabolický orgán, ktorý za určitých okolností produkuje aj zdraviu prospešné molekuly.
Zvlášť ženy – a najmä vo vyššom veku by mali mať aj trochu tuku, je to vraj zdravšie, ako keby boli vychudnuté. Praktická lekárka Iveta Vaverková vysvetľuje, že rozlišujeme dva druhy tukového tkaniva. „Hnedý tuk je uložený skôr vnútorne a má určitú termogenetickú úlohu. Biely tuk uložený podkožne zasa plní úlohu mechanickú, termoregulačnú, metabolickú a je zásobárňou energie. Takže každý potrebuje určité množstvo tuku.“
Ako však odhadnúť, kde je optimálna hranica množstva tuku, ktorým sme obalení? Každý by sa mal podľa lekárky starať o svoje zdravie, zamyslieť sa nad zložením stravy a venovať sa pohybu. Hovorí, že potom môže na orientáciu použiť BMI, ktorý v rozmedzí 20 – 25 určuje normálny stav výživy.
