Mnohí svoje telá dobrovoľne týrajú nezmyselnými diétami či hladovaním. Buď pre to, aby ich očistili od nahromadených toxínov, alebo zbavili nadbytočného tuku. Hladovku lekári neodporúčajú, je rizikom. Postiť sa môžeme, ale treba to robiť správne.
Pri hladovke sa zastaví prísun energie do organizmu, a ten potom musí siahnuť na svoje rezervy. Doc. MUDr. Jana Jurkovičová, CSc., ktorá sa venuje preventívnej medicíne a zdravej výžive vysvetľuje, že najskôr, prakticky už počas prvého dňa hladovky, sa vyčerpajú zásoby sacharidov.
Keďže organizmus si veľmi prísne stráži hladinu glukózy v krvi, pri jej zastavenom prívode musí siahnuť na jej tvorbu z bielkovín a tuku. „Mobilizácia tukových zásob znamená nárast hladiny ketolátok v krvi s ďalšími nepriaznivým metabolickými zmenami. V ďalšej fáze hladovky musí organizmus siahnuť aj na vlastné bielkoviny – najskôr sa odbúravajú bielkoviny kostrového svalstva, neskôr aj vnútorných orgánov,“ hovorí lekárka.
Ako môže uškodiť
Všetky spomínané zmeny vedú postupne k rozvratu vnútorného prostredia a výsledkom sú závažné zdravotné poruchy. Škôd, ktoré hladovanie môže na organizme napáchať, je široká škála:
- únava, celková slabosť,
- znížený tlak krvi,
- poruchy srdcového rytmu,
- záchvat dny,
- edémy – opuchy z hladu,
- pokles imunity,
- poruchy žliaz s vnútornou sekréciou vrátane pohlavných (sprevádzané poklesom libida, u žien vymiznutím menštruácie),
- vypadávanie vlasov,
- rozvoj osteoporózy a kazenie chrupu,
- steatóza pečene,
- málokrvnosť z nedostatku železa,
- poruchy z nedostatku vitamínov a minerálnych látok,
- psychické poruchy,
- kolapsové stavy.
Pomáha detoxikovať?
Mnohí držia hladovku, aby detoxikovali svoj organizmus. Lekárka však vysvetľuje, že v dôsledku hladovania sa v krvi hromadí veľké množstvo odpadových látok, ktoré obličky nestačia vylučovať. „Hladovka vlastne spôsobuje intoxikáciu a nie detoxikáciu organizmu, napriek viacerým nepodloženým a nezodpovedným odporúčaniam rôznych pseudoodborníkov. Dlhodobá hladovka vedie až k smrti,“ varuje lekárka.
Sú však nebezpečné aj krátkodobé hladovky? Ako dlho možno držať hladovku bez ujmy na zdraví? „Ujmu na zdraví môže spôsobiť aj krátkodobá hladovka, najmä u človeka so skrytým ochorením, ktoré prepukne ‚vďaka‘ hladovke. O dĺžke prežívania hladujúcich sú rôzne údaje, závisia od východiskového zdravotného a výživového stavu organizmu. Odhaduje sa, že pri minimálnom energetickom výdaji sa všetky zásoby organizmu vyčerpajú asi za 50 dní a ak nedôjde k obnove prívodu stravy, človek zomiera,“ vysvetľuje odborníčka.
Potrebujeme hladovku?
O hladovke sa často hovorí v súvislosti s nutnosťou nechať si tráviaci trakt ‚oddýchnuť‘. „Len pre porovnanie – nikomu z nás by asi neprišlo na um prestať dýchať, aby si „oddýchli“ naše pľúca. Črevo je veľmi intenzívne pracujúci orgán, schopný pri minimálnej starostlivosti a bez zbytočných iritujúcich zásahov zvonku správne fungovať po celý život a vylučovať z tela všetko, čo človek nedokáže z potravy využiť.“
Človek, ktorý sa podľa lekárky primerane stravuje, pije dostatok tekutín a pravidelne sa hýbe, nepotrebuje hladovku ani žiadne špeciálne „detoxikačné kúry“. Podľa odborníčky by nikto, kto má normálny prístup k potrave nemal dobrovoľne hazardovať so svojím zdravím takýmto spôsobom. A platí to aj pre celkom zdravých ľudí, osobitne pre deti a mladistvých, pre seniorov a ľudí s akýmkoľvek ochorením.
Súčasť liečby alebo hazard?
Hladovka sa zvykne odporúčať aj ako súčasť liečby niektorých chorôb – telo sa vraj takto „zbavuje toxínov a jedov“. Lekárka opäť varuje, že je to nezodpovedný hazard so zdravím a zdôrazňuje, že človek oslabený chorobou potrebuje práve naopak energeticky aj nutrične bohatú stravu a prísun živín, vitamínov a minerálnych látok na zvládnutie choroby a posilnenie imunity.
„Osobitne nebezpečné a, žiaľ, časté, sú podľa nej takéto odporúčania u onkologických pacientov. Okrem absolútnej neopodstatnenosti takýchto rád – tvrdí sa, že hladom sa „nádor vyčerpá“ – je to veľký hazard, ktorý vedie k rýchlemu vyčerpaniu pacienta a skráteniu jeho života.“ V súvislosti s onkologickými pacientmi sa často odporúča „šťavová“ diéta.
Podľa lekárky sú prírodné ovocné a zeleninové šťavy vhodné ako súčasť pitného režimu, avšak spolu s vyváženou a výživnou stravou a adekvátnou liečbou, rozhodne nie namiesto nej! Zdôrazňuje, že takíto pacienti potrebujú plnohodnotnú stravu, aby sa udržiavali v dobrej kondícii a nestrácali hmotnosť. Ak pacient nemá dostatočný príjem potravy, jeho prognóza na zlepšenie stavu a vyliečenie sa výrazne zhoršuje.
Pôst pomôže
Pôst nie je o hladovaní, ale o striedmom stravovaní. Postili sa už naši pradávni predkovia, či už pre nedostatok potravy alebo náboženské rituály. Lekárka pripomína, že kresťanský 40-dňový pôst, ktorý predchádza Veľkej noci sa nevzťahuje len na jedlo, ale na celý spôsob života, preto ho nezamieňajme s hladovkou. Strieda obdobie vianočného hodovania, zabíjačiek a fašiangovej nestriedmosti.
Pre organizmus je to vhodné odľahčenie a návrat k striedmej strave a možno aj k normálnej hmotnosti. „Jarná zmena jedálneho lístka má teda racionálny, zdravotný aj historický základ. Zima je okrem iného aj obdobie, keď sa menej hýbeme, na jar by malo prirodzene dôjsť k zvýšeniu telesnej aktivity. Pravidelná telesná aktivita zrýchli látkovú premenu a tým aj vylučovanie všetkých splodín metabolizmu a je jedným z najlepších a aj najzdravších spôsobov prirodzenej ‚detoxikácie’ organizmu,“ hovorí odborníčka.
Ako sa stravovať počas pôstu
Jedzte jednoduchú stravu, ktorá zodpovedá požiadavkám racionálnej výživy. Váš jedálny lístok by mal byť podľa odborníčky na výživu bohatý na:
- zeleninu a ovocie,
- celozrnné obilniny,
- cestoviny, zemiaky, ryžu,
- nízkotučné mliečne výrobky,
- ryby a chudé druhy mäsa,
- strukoviny.
Živočíšne tuky lekárka odporúča nahradiť kvalitnými rastlinnými tukovými nátierkami. Tráviaci systém sa odľahčí a súčasne je to strava odporúčaná v prevencii všetkých závažných chronických chorôb.
Ak ste sa rozhodli postiť, rozhodne sa podľa lekárky vyhnite hladovaniu. Hovorí, že „ak by sme skutočne po celý rok dodržiavali zdravý spôsob stravovania, stratili by obdobia pôstu svoj prvotný zdravotný význam. Ale u väčšiny z nás to tak zvyčajne nie je. Preto aj dnes, v čase pandémie obezity a iných civilizačných ochorení, má význam striedmejšie obdobie stravovania, aby sme „vyrovnali“ zvýšený energetický príjem počas sviatkov a predišli tak zvyšovaniu hmotnosti.“