Podkladom „pravej“ alergie je tvorba IgE protilátok. Niekedy si ľudia zamieňajú alergiu s intoleranciou – príkladom je mlieko, u ktorého treba rozlišovať medzi intoleranciou a alergiou. Alergia často vzniká na mliečnu bielkovinu – po jej požití telo začne tvoriť IgE protilátky. U niekoho však mliečna bielkovina môže provokovať tvorbu iných ako IgE protilátok. Sú to IgA alebo IgG protilátky.
Vtedy už podľa lekárov nehovoríme o alergii, ale o intolerancii na mliečnu bielkovinu. V prípade „pravej“ alergie sa reakcia organizmu objaví ihneď po požití mlieka, ak ide o intoleranciu, tak sa alergické prejavy môžu dostaviť aj po niekoľkých hodinách a dokonca až dňoch. Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou spočíva v tvorbe odlišných protilátok a aj od odlišného mechanizmu, ako taká reakcia tela prebieha. Konkrétne v prípade mlieka môže byť okrem mliečnej bielkoviny problematický aj mliečny cukor – laktóza. Vtedy ide o intoleranciu, nie alergiu.
Presnejšia diagnostika
Diagnostika alergie závisí od správneho určenia alergénov a presná diagnóza je prínos tak pre pacienta, ako pre lekára, ktorý potom môže nasadiť čo najúčinnejšiu liečbu. V súčasnosti majú odborníci k dispozícii novú multiplexovú diagnostickú metódu. Vďaka nej možno odhaliť nielen samotný alergén, ale aj jeho jednotlivé zložky, tiež krížovo reagujúce alergény a dokonca aj silu senzibilizácie.
Znamená to, že s veľkou presnosťou možno určiť typ aj závažnosť alergie. Alergén – látka, ktorá spôsobuje alergickú reakciu, je totiž zložený z viacerých zložiek. A vďaka týmto testom možno určiť, ktorá jeho zložka je pre alergika riziková. Testovanie prebieha na molekulárnej úrovni a odborníci môžu takto odhaliť až 112 komponentov z 51 rôznych zdrojov alergénov. Táto nová metóda navyše umožňuje merať špecifické protilátky aj pre jednotlivé bielkovinové časti alergénov.
Teplom proti alergii
Pri potravinových alergiách môže dôležitú rolu zohrať teplo. Presnejšie, tepelná úprava potravín. Takto totiž môžeme zničiť alergenicitu niektorých alergénov. Ak napríklad určitú potravinu, ktorá v surovom stave môže vyvolať alergiu, povaríte alebo upečiete, alergény v nej obsiahnuté – avšak len, ak sú termolabilné, stratia tepelnou úpravou schopnosť vyvolať alergickú reakciu.
Neplatí to však vždy, napríklad niektoré proteíny sú aj napriek tepelnej úprave stabilné a stále spôsobujú potravinovú alergiu. Môžu vyvolať aj veľmi závažnú anafylaktickú reakciu, ktorá sa môže skončiť aj úmrtím pacienta.
V čom sú jej prednosti
O výhodách novej diagnostickej metódy sme sa rozprávali s PharmDr. Annou Keleovou, CSc., odbornou garantkou pre klinickú imunológiu a alergológiu, Synlab Slovakia, s. r. o. Zaujíma nás, ako sa väčšia presnosť v diagnostike prejaví v liečbe pacienta. Možno tak určiť cielenejšiu liečbu, napríklad alergénovú imunoterapiu?
„Nové metódy molekulárnej alergológie – komponentová diagnostika (CRD), umožňujú určiť jednotlivé zložky alergénu a tým rozlíšiť majoritný alergén, čiže ten, čo alergiu spôsobuje, od krížovo reagujúcich alergénov. Progresívna laboratórna diagnostika je schopná stanoviť skutočnú senzibilizáciu s rozlíšením od skrížených, klinicky nezávažných reakcií,“ hovorí odborníčka. Pomáha tak určiť riziko u komplikovaných pacientov a významne zlepšuje alergénovú imunoterapiu, identifikuje tiež protilátky u pacientov s neuspokojivou odpoveďou na alergénovú imunoterapiu.
Alergénová imunoterapia je metóda, pri ktorej sa – laicky povedané – pacient lieči postupným privykaním na alergén. Pre koho je taký typ liečby vhodný? Aké sú kontraindikácie?
Alergénová imunoterapia, v minulosti nazývaná aj desenzibilizácia, je vhodná pre pacientov s krátkym časom trvania príznakov (do 3 rokov) vo veku 5 – 50 rokov, s alergickou nádchou, ľahkou prieduškovou astmou a alergiou na jed včely, osy. Považuje sa za jednoznačne účinnú pri alergických ochoreniach, ktoré spôsobujú inhalačné alergény ako pele tráv, stromov, bylín, roztoče, plesne a alergény domácich zvierat. Kontraindikácie sú relatívne – závažné imunopatologické stavy, poruchy imunity, malignita, ťažká astma, závažné psychické poruchy s predpokladom nespolupráce pacienta a alergológa, ktorý terapiu vykonáva.
Pri potravinách sa tieto nové metódy uplatnia len v prípade potravinových alergií alebo aj potravinovej (napr. histamínovej) intolerancie?
Pri potravinovej alergii sa komponentová diagnostika uplatní pri presnej identifikácii majoritného alergénu, toho, ktorý ochorenie vyvoláva. Po jeho identifikácii má pacient možnosť vyhnúť sa jeho konzumácii. Komponentová diagnostika odhaľuje tiež riziko závažnosti potravinového alergénu. Zistenie histamínovej intolerancie u chorého si však vyžaduje iné vyšetrenia ako CRD.
Majú presnejšie možnosti diagnostiky vplyv aj na kvalitnejší výber liečby vzhľadom na existujúce lieky alebo diagnostika predčí liečebné možnosti?
Áno, CRD zvyšuje kvalitu liečby a jej manažment.
V čom spočíva význam presnejšej diagnostiky a ako možno výsledky využiť pri skrížených alergiách?
Nesprávne určený príčinný alergén, a teda aj následne nesprávne zvolená liečba pacienta nelieči, naopak, ochorenie pretrváva alebo sa môže zhoršiť. Výber nesprávneho alergénu na alergénovú imunoterapiu teda môže byť príčinou zlyhania liečby. Pri skrížených reakciách vieme odlíšiť komponenty alergénov, ktoré majú klinický dopad (sú závažné) od tých, ktoré nie sú dôležité a majú len mierny dopad na alergika, a napríklad po ich uvarení nespôsobujú problémy.
Môže pacient požiadať o využitie najnovších diagnostických metód? Uhradia vyšetrenie poisťovne?
Vyšetrenie komponentov vďaka tomu, že ide o novinku, odporúčame pacientom konzultovať s odborníkom – alergológom. V prípade, že alergológ vyšetrenie indikuje a sú splnené pravidlá zdravotnej poisťovne, vyšetrenia sa realizujú cez povinné zdravotné poistenie.
