Spoločnosť Parkinson Slovensko v spolupráci s mestom Zvolen zorganizovala už 5. ročník výstupu na Pustý hrad vo Zvolene, ktorý sa uskutočnil pred týždňom pri príležitosti Svetového dňa Parkinsonovej choroby. Pacientom s týmto ochorením už niekoľko rokov pomáha občianske združenie Spoločnosť Parkinson Slovensko (SPS).
Výstup na zaujímavú archeologickú lokalitu patrí už k tradičným podujatiam. Pre návštevníkov bolo pripravených niekoľko trás, jedna viedla náučným lesným chodníkom a tí, čo majú problémy s chôdzou, alebo sú imobilní, mohli sa dať dopraviť na Pustý hrad autom, kde na nich čakal zaujímavý program.
„Zlodej“ dopamínu
Neurodegeneratívne chorenie, ktoré vo svojej knihe Esej o trasľavej obrne z roku 1817 prvý raz popísal anglický lekár James Parkinson a po ktorom je aj pomenované, síce život pacienta priamo neskracuje, ale významne dokáže znižovať jeho kvalitu a v neskorších štádiách ho invalidizuje. V súčasnosti majú pacienti k dispozícii najmodernejšiu liečbu, ktorá nahrádzaním dopamínu pomáha dostať ochorenie pod kontrolu do takej miery, že sa nemusia úplne vzdať aktívneho života.
Na Slovensku sa toto ochorenie lieči v troch centrách – v Bratislave, Martine a Košiciach, a to ak najmodernejšími, technologicky inovatívnymi spôsobmi liečby, ako sú hĺbková mozgová stimulácia alebo kontinuálne podávanie účinnej látky priamo do tenkého čreva pomocou intestinálej pumpy. Týmito modernými postupmi dokážu špecialisti efektívne upraviť pohyblivosť pacienta a zlepšiť aj jeho psychický stav.
Strata kontroly
Parkinsonova choroba postupuje zväčša pomaly, ale nevratne, pričom pacient postupne stráca kontrolu nad koordináciou pohybov svojho tela. Podľa MUDr. Jána Necpála z neurologického oddelenia Nemocnice vo Zvolene je na svete od 100 do 300 pacientov s Parkinsonovou chorobou na 100-tisíc obyvateľov a počet týchto pacientov sa zvyšuje. Na zvyšovaní ich počtu sa podpisuje starnutie populácie ako aj skvalitňovanie diagnostických metód. Na Slovensku žije približne 12 – 15-tisíc pacientov s touto diagnózou,“ hovorí lekár.
Čo sa odohráva v tele
Podstatou Parkinsonovej choroby je odumieranie nervových buniek, ktoré produkujú dopamín, látku dôležitú pre prenos nervových signálov, ktoré sa účastnia aj na riadení koordinácie pohybu a činnosti svalov. „Príznaky vyvstávajú z postupného ubúdania dopamínu v štruktúre mozgu a rýchlosť ubúdania je u každého pacienta iná. Keď vzniká ochorenie v neskoršom veku, jeho priebeh je zväčša miernejší,“ vysvetľuje lekár.
V dôsledku nedostatku dopamínu pacient postupne stráca schopnosť ovládať svoje pohybové funkcie, v čoraz menšej miere dokáže vykonávať bežné činnosti, neraz stráca schopnosť pohybu a môže mať aj ťažkosti s prijímaním potravy. Choroba negatívne ovplyvňuje aj psychiku pacienta, keďže pri plnom vedomí a plnohodnotnom vnímaní a uvažovaní prežíva stratu schopnosti ovládať svoje telo.
Príčinu poškodzovania buniek, ktoré produkujú dopamín sa stále nepodarilo odhaliť, avšak podľa lekárov zohrávajú rolu genetické predispozície a civilizačné vplyvy.
Ako sa prejavuje
U žien sa ochorenie objavuje obvykle zhruba po 50. roku života, prvé príznaky sa však môžu objaviť aj skôr. Podľa lekára sa ochorenie často spočiatku nijako špecificky neprejavuje, obvykle sa objavia ťažkosti ako poruchy spánku, zápcha, bolesti šije, ramien, porucha čuchu a pod. „Práve toto sú príznaky, z ktorých sa puzzle Parkinsonovej choroby v praxi niekedy ťažko skladá,“ hovorí lekár.
Pacient postupne stráca kontrolu nad telom a telesnými funkciami, pričom kognitívne funkcie môžu zostať zachované. Keďže postup ochorenia je pomalý, trvá niekedy aj roky, kým od trasenia rúk lekári stanovia konečnú diagnózu. Typickými príznakmi ochorenia sú pokojový tras, stuhnutosť svalstva, spomalený pohyb a šuchtavá chôdza.
