Duša ako vo zveráku

K častým psychickým problémom patrí úzkostná porucha, ktorá môže vo veľmi výraznej miere znižovať kvalitu života človeka. Ak úzkosť, ktorú prežívate, trvá pridlho a je prisilná, zájdite za odborníkom.

(Zdroj: Fotolia)

Mnohí sa určite ocitli v situácii, keď pociťovali silné obavy, vnútorné i svalové napätie, zvierania celého vnútra, strach, búšenia srdca, výraznejšie sa potili, ústa mali celkom vyprahnuté... Bežná úzkosť je v podstate normálna reakcia na strach, stresovú alebo ohrozujúcu situáciu. Ak však úzkostné pocity nadobudnú prílišnú intenzitu a trvajú dlhú dobu, urobíte najlepšie, ak navštívite psychoterapeuta alebo psychiatra.

Odborníci odlišujú viacero typov úzkostnej poruchy – napríklad generalizovanú, panickú, obsedantno-kompulzívnu či sociálnu. Podľa štatistík takmer tretina z nás prekoná úzkostnú poruchu aspoň raz v živote a hoci sa nevyhýba ani mužom, ani ženám, u žien sa vyskytuje častejšie.

Článok pokračuje pod video reklamou

Čo ju spôsobuje

Príčiny tejto poruchy nie sú známe, často sa vyskytuje spolu depresiami alebo inými poruchami – vtedy hovoríme o tzv. komorbidite. Aké príznaky však signalizujú, že už ide o úzkostnú poruchu a nie bežnú úzkosť, s ktorou sa občas potýka každý? Podľa klinického psychológa a psychoterapeuta Martina Milera z psychologickej ambulancie Ars Viae možno predpokladať, že z biologického hľadiska môže táto porucha súvisieť aj s dedičnými faktormi, ktoré sa týkajú mozgových štruktúr.

Z psychologického hľadiska ide skôr o hypotézy alebo teórie, čo všetko môže stáť za vznikom úzkostnej poruchy, úzkosť je fenomén, ktorý sa objavuje pri takmer každej duševnej poruche. Z psychologického hľadiska je pri úzkostnej poruche vždy prítomný napríklad strach zo straty blízkej osoby, môžu to byť aj existenciálne fenomény, ako napríklad strach zo smrti, straty osobnej slobody, strach zo samoty, strach, že sa prihodí niečo zlé a pod.

Môže maskovať iné ťažkosti

Úzkosť môže byť podľa odborníka aj sekundárnou emóciou, ktorá zakrýva nejaké iné, primárne emócie. Napríklad z vývinového hľadiska môže byť podľa psychológa príkladom rodina, v ktorej bolo dajme tomu neprípustné, aby dieťa prejavovalo hnev. Ak sa hnevalo, rodič na jeho hnev reagoval negatívne, v dôsledku čoho sa dieťa naučilo, že hnevať sa nemôže.

Potom sa musí nájsť iná emócia – úzkosť, ktorou sa zakryje iná potláčaná emócia, v tomto prípade hnev. „Úzkosť tak môže zakrývať množstvo iných emócií – môže to byť hnev, smútok, sexuálne impulzy, ale čo presne je skryté za úzkosťou, je ťažké určiť, môže ísť o celý koktejl možných faktorov,“ hovorí Martin Miler.

Kedy k odborníkovi

Mnohí, kým na vlastnej koži nezažijú úzkostnú poruchu, možno mávnu rukou a povedia si, že predsa nebudú behať po psychiatroch či psychológoch. Aký signál však jasne dáva najavo, že je vhodné vyhľadať odborníka? Pravda je taká, že pokiaľ nám takéto ťažkosti nejakým spôsobom výraznejšie nebránia v každodennom fungovaní, pokiaľ sú subjektívne únosné, asi si nedáme veľmi námahu, aby sme niečo podnikli.

Problém však nastáva, ak úzkosť získa nad človekom nadvládu, začne negatívne ovplyvňovať kvalitu jeho spánku, klesajú jeho výkony v práci, jeho súkromné i pracovné vzťahy sa začínajú dostávať do nedobrých polôh. Vtedy sa dá podľa odborníka predpokladať, že taký človek si začne uvedomovať, že niečo nie je v poriadku.

„Ťažkosti sa začnú nabaľovať ako snehová guľa, pridružia sa aj symptómy ako búšenie srdca, potenie, výrazne zrýchlené dýchanie, pocity na odpadnutie, strach zo smrti, človek má pocit, že sa zblázni, pridružia sa návaly tepla a chladu – celý rad somatických ťažkostí, a často práve tie potom podnietia človeka k tomu, že ide k lekárovi. A po sérii somatických vyšetrení, keď sa preverí, či za spomínanými príznakmi nestoja nejaké somatické ochorenia, pacient navštívi psychológa alebo psychiatra,“ hovorí odborník.

V istom, nie však veľkom percente prípadov môže dôjsť aj k spontánnej remisii, človek sa vylieči aj sám, ale na druhej strane väčšina trpí a často hrozí aj riziko, že niektorí budú takúto situáciu rieši veľmi nešťastne – siahnu napríklad po alkohole.

Lieky či terapia?

Úzkostné poruchy možno liečiť liekmi aj psychoterapeuticky. Efekt medikamentóznej liečby sa podľa psychológa dostaví obvykle po niekoľkých týždňoch a liečba trvá spravidla najmenej pol roka, po vysadení liekov však môže dôjsť k relapsu – znovuvzplanutiu ochorenia. Preto sa farmakoterapia obvykle kombinuje s psychoterapiou. „Pri psychoterapii nástup účinku nie je taký rýchly ako pri liekoch, ale na druhej strane sa človek presne naučí rozpoznávať svoje vnútorné mechanizmy, konflikty, ťažkosti, môže porozumieť tomu, o čom jeho úzkosť je, či je to nejaká zakrývajúca emócia, pod ktorou je niečo iné, do akej miery sú u neho prítomné iné obavy, ktoré sa nedokážu manifestovať vo svojej pravej podobe, ale práve ako úzkosť. V tomto smere klient oveľa viac benefituje z psychoterapie, pretože sám sa potom stáva kompetentným v rámci porozumenia, ale aj manažmentu svojho problému úzkosti,“ vysvetľuje psychológ.

Ako by sa mali správať blízki?

Úzkostná problematika je veľmi široká, úzkostné typy sú rôzne, takže podľa odborníka jestvuje viacero alternatív čo robiť, čo nerobiť a ako pristupovať k pacientovi. „V každom prípade je vhodné podporovať kompetencie klienta v tom zmysle, že mu treba prejaviť dôveru v jeho mechanizmy a silu na zvládnutie problému. Treba ho podporovať v liečbe, lebo sa môže stať, že v rámci úzkostného prežívania sa u neho môže vyvinúť depresia a v rámci depresie aj zmeny v jeho správaní, takže je dobré akceptovať aj tieto zmeny,“ odporúča psychológ.

Taký človek si môže napríklad hľadať aj inú polohu vo vyjadrovaní emócií, ktoré predtým potláčal, alebo sa prejavovali práve v podobe úzkosti. Vo všeobecnosti odporúča prejav dôvery v pacientove schopnosti zvládnuť svoj problém zvládnuť, motivovať ho k liečbe a k zotrvaniu v liečbe. Postoj a porozumenie blízkeho okolia je teda veľmi dôležité, súčasťou liečby môžu byť aj fyzické cvičenia a relaxácia.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku
  3. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  5. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  6. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  7. Tip hypošpecialistu: Najlepší čas na Adlerovu je teraz!
  8. Jana Vaľová: Pokračujme po dobrej ceste
  9. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  10. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  1. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  2. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  3. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  5. Tip hypošpecialistu: Najlepší čas na Adlerovu je teraz!
  6. Jana Vaľová: Pokračujme po dobrej ceste
  7. Sú "firmy na predaj" vhodné pre začínajúcich podnikateľov?
  8. Dôležité zmeny v založení s.r.o. od 1.9.2018
  9. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 444
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 717
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 402
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 388
  5. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 281
  6. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 7 757
  7. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 898
  8. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 589
  9. Sládok Pilsner Urquell: Neviem prečo zdokonalovať Prazdroj 4 232
  10. Nepodceňujte príznaky psoriázy 3 484