SME
Streda, 3. jún, 2020 | Meniny má KarolínaKrížovkyKrížovky

Duša ako vo zveráku

K častým psychickým problémom patrí úzkostná porucha, ktorá môže vo veľmi výraznej miere znižovať kvalitu života človeka. Ak úzkosť, ktorú prežívate, trvá pridlho a je prisilná, zájdite za odborníkom.

(Zdroj: Fotolia)

Mnohí sa určite ocitli v situácii, keď pociťovali silné obavy, vnútorné i svalové napätie, zvierania celého vnútra, strach, búšenia srdca, výraznejšie sa potili, ústa mali celkom vyprahnuté... Bežná úzkosť je v podstate normálna reakcia na strach, stresovú alebo ohrozujúcu situáciu. Ak však úzkostné pocity nadobudnú prílišnú intenzitu a trvajú dlhú dobu, urobíte najlepšie, ak navštívite psychoterapeuta alebo psychiatra.

Odborníci odlišujú viacero typov úzkostnej poruchy – napríklad generalizovanú, panickú, obsedantno-kompulzívnu či sociálnu. Podľa štatistík takmer tretina z nás prekoná úzkostnú poruchu aspoň raz v živote a hoci sa nevyhýba ani mužom, ani ženám, u žien sa vyskytuje častejšie.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu

Čo ju spôsobuje

Príčiny tejto poruchy nie sú známe, často sa vyskytuje spolu depresiami alebo inými poruchami – vtedy hovoríme o tzv. komorbidite. Aké príznaky však signalizujú, že už ide o úzkostnú poruchu a nie bežnú úzkosť, s ktorou sa občas potýka každý? Podľa klinického psychológa a psychoterapeuta Martina Milera z psychologickej ambulancie Ars Viae možno predpokladať, že z biologického hľadiska môže táto porucha súvisieť aj s dedičnými faktormi, ktoré sa týkajú mozgových štruktúr.

Z psychologického hľadiska ide skôr o hypotézy alebo teórie, čo všetko môže stáť za vznikom úzkostnej poruchy, úzkosť je fenomén, ktorý sa objavuje pri takmer každej duševnej poruche. Z psychologického hľadiska je pri úzkostnej poruche vždy prítomný napríklad strach zo straty blízkej osoby, môžu to byť aj existenciálne fenomény, ako napríklad strach zo smrti, straty osobnej slobody, strach zo samoty, strach, že sa prihodí niečo zlé a pod.

Skryť Vypnúť reklamu

Môže maskovať iné ťažkosti

Úzkosť môže byť podľa odborníka aj sekundárnou emóciou, ktorá zakrýva nejaké iné, primárne emócie. Napríklad z vývinového hľadiska môže byť podľa psychológa príkladom rodina, v ktorej bolo dajme tomu neprípustné, aby dieťa prejavovalo hnev. Ak sa hnevalo, rodič na jeho hnev reagoval negatívne, v dôsledku čoho sa dieťa naučilo, že hnevať sa nemôže.

Potom sa musí nájsť iná emócia – úzkosť, ktorou sa zakryje iná potláčaná emócia, v tomto prípade hnev. „Úzkosť tak môže zakrývať množstvo iných emócií – môže to byť hnev, smútok, sexuálne impulzy, ale čo presne je skryté za úzkosťou, je ťažké určiť, môže ísť o celý koktejl možných faktorov,“ hovorí Martin Miler.

Kedy k odborníkovi

Mnohí, kým na vlastnej koži nezažijú úzkostnú poruchu, možno mávnu rukou a povedia si, že predsa nebudú behať po psychiatroch či psychológoch. Aký signál však jasne dáva najavo, že je vhodné vyhľadať odborníka? Pravda je taká, že pokiaľ nám takéto ťažkosti nejakým spôsobom výraznejšie nebránia v každodennom fungovaní, pokiaľ sú subjektívne únosné, asi si nedáme veľmi námahu, aby sme niečo podnikli.

Skryť Vypnúť reklamu

Problém však nastáva, ak úzkosť získa nad človekom nadvládu, začne negatívne ovplyvňovať kvalitu jeho spánku, klesajú jeho výkony v práci, jeho súkromné i pracovné vzťahy sa začínajú dostávať do nedobrých polôh. Vtedy sa dá podľa odborníka predpokladať, že taký človek si začne uvedomovať, že niečo nie je v poriadku.

„Ťažkosti sa začnú nabaľovať ako snehová guľa, pridružia sa aj symptómy ako búšenie srdca, potenie, výrazne zrýchlené dýchanie, pocity na odpadnutie, strach zo smrti, človek má pocit, že sa zblázni, pridružia sa návaly tepla a chladu – celý rad somatických ťažkostí, a často práve tie potom podnietia človeka k tomu, že ide k lekárovi. A po sérii somatických vyšetrení, keď sa preverí, či za spomínanými príznakmi nestoja nejaké somatické ochorenia, pacient navštívi psychológa alebo psychiatra,“ hovorí odborník.

V istom, nie však veľkom percente prípadov môže dôjsť aj k spontánnej remisii, človek sa vylieči aj sám, ale na druhej strane väčšina trpí a často hrozí aj riziko, že niektorí budú takúto situáciu rieši veľmi nešťastne – siahnu napríklad po alkohole.

Lieky či terapia?

Úzkostné poruchy možno liečiť liekmi aj psychoterapeuticky. Efekt medikamentóznej liečby sa podľa psychológa dostaví obvykle po niekoľkých týždňoch a liečba trvá spravidla najmenej pol roka, po vysadení liekov však môže dôjsť k relapsu – znovuvzplanutiu ochorenia. Preto sa farmakoterapia obvykle kombinuje s psychoterapiou. „Pri psychoterapii nástup účinku nie je taký rýchly ako pri liekoch, ale na druhej strane sa človek presne naučí rozpoznávať svoje vnútorné mechanizmy, konflikty, ťažkosti, môže porozumieť tomu, o čom jeho úzkosť je, či je to nejaká zakrývajúca emócia, pod ktorou je niečo iné, do akej miery sú u neho prítomné iné obavy, ktoré sa nedokážu manifestovať vo svojej pravej podobe, ale práve ako úzkosť. V tomto smere klient oveľa viac benefituje z psychoterapie, pretože sám sa potom stáva kompetentným v rámci porozumenia, ale aj manažmentu svojho problému úzkosti,“ vysvetľuje psychológ.

Ako by sa mali správať blízki?

Úzkostná problematika je veľmi široká, úzkostné typy sú rôzne, takže podľa odborníka jestvuje viacero alternatív čo robiť, čo nerobiť a ako pristupovať k pacientovi. „V každom prípade je vhodné podporovať kompetencie klienta v tom zmysle, že mu treba prejaviť dôveru v jeho mechanizmy a silu na zvládnutie problému. Treba ho podporovať v liečbe, lebo sa môže stať, že v rámci úzkostného prežívania sa u neho môže vyvinúť depresia a v rámci depresie aj zmeny v jeho správaní, takže je dobré akceptovať aj tieto zmeny,“ odporúča psychológ.

Taký človek si môže napríklad hľadať aj inú polohu vo vyjadrovaní emócií, ktoré predtým potláčal, alebo sa prejavovali práve v podobe úzkosti. Vo všeobecnosti odporúča prejav dôvery v pacientove schopnosti zvládnuť svoj problém zvládnuť, motivovať ho k liečbe a k zotrvaniu v liečbe. Postoj a porozumenie blízkeho okolia je teda veľmi dôležité, súčasťou liečby môžu byť aj fyzické cvičenia a relaxácia.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Našli sme budúcnosť hliníka. Je v Spišských Vlachoch
  2. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  3. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme
  4. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami
  5. Aj použitý kuchynský olej môžete separovať
  6. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  7. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  8. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  9. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  10. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo
  1. Členovia ASINS vrátili za rok 2019 do ekonomiky 113 mil. Eur
  2. Ako aktualizovať autonavigáciu Mio?
  3. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme
  4. Ružinovská poliklinika otvorila unikátne oddelenie
  5. Päť užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  6. Našli sme budúcnosť hliníka. Je v Spišských Vlachoch
  7. Unikátna novinka už aj v Prievidzi
  8. Čo robiť, keď majú deti strach? Vyskúšajte tieto tipy
  9. Sloboda v stavebníctve
  10. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami
  1. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 33 653
  2. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 16 086
  3. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami 11 147
  4. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 10 892
  5. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 9 732
  6. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 9 219
  7. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 9 141
  8. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 8 944
  9. Ako vytriediť Mekáč doma? 8 781
  10. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 8 731
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Od polnoci sa otvoria česko-slovenské hranice, oznámili Matovič a Babiš (minúta po minúte)

Slovensko eviduje spolu 1525 nakazených novým koronavírusom SARS-CoV-2. Z ochorenia COVID-19 sa dosiaľ vyliečilo 1375 ľudí.

Predseda vlády SR Igor Matovič po prílete na Letisko Václava Havla v Prahe počas oficiálneho privítania v rámci oficiálnej návštevy Českej republiky.
O finančníkovi Jeffreym Epsteinovi je dokumentárny seriál Filthy Rich.
Robert Kaliňák a Alexander Nejedlý na archívnej fotografii z roku 2016.
Samo Marec