S tekutinami to nepreháňajte, môžete si uškodiť

Prehnané dopĺňanie tekutín organizmu neprospieva, môže spôsobiť aj závažné ťažkosti. Samozrejme, piť treba, avšak aj v tomto prípade platí, že zovšeobecnené odporúčania sú orientačné a nemusia byť za konkrétnych okolností vhodné pre každého. Aj v otázke príjmu tekutín totiž treba zohľadniť viacero faktorov.Takže či už tri litre denne, dva a pol litra denne alebo 20 – 40 ml prijatých tekutín na kilogram hmotnosti denne sú údaje, ktorý vo vašom konkrétnom prípade nemusia platiť.

V názore na všeobecne odporúčané množstvo sa aj odborníci rozchádzajú, treba zohľadniť napríklad vek, hmotnosť, klimatické podmienky a teplotu vzduchu, aktuálny zdravotný stav, to, či vykonávate nadmernú fyzickú aktivitu a iné faktory. A hoci tekutiny náš organizmus potrebuje a odborníci odporúčajú prijímať tekutiny v priebehu celého dňa, nemajú tým na mysli to, že máte každú chvíľu piť.

Riziká nie sú zanedbateľné

Zvlášť v prípade niektorých ochorení sa aj v otázke pitného režimu treba dôsledne riadiť odporúčaniami svojho ošetrujúceho lekára. Dajme tomu pacientom s ochoreniami obličiek alebo srdcovo-cievnymi ochoreniami môže lekár odporučiť napríklad 1,5 litra tekutín za deň. Nadmerný príjem tekutín môže byť v ich prípade až nebezpečný a môže mať okrem iného napríklad vplyv aj na účinok užívaných liekov.

Odborníci upozorňujú aj na to, že nie je dobré prijať nárazovo veľa tekutín, podľa niektorých telo nie je schopné za hodinu spracovať viac ako 700 ml až liter tekutín. Inak si môžete príliš zaťažiť obličky, ktoré by nestíhali filtrovať vodu z krvi, takže krv by bola veľmi zriedená, a nadbytok vody rozvádzanej po tele môže byť tiež nebezpečný, ako aj jej nedostatok. Dôsledkom môžu byť opuchy, poruchy krvného obehu, kŕče. V najhorších prípadoch môže byť dôsledkom tzv. osmotický opuch mozgu.

Riskujú ho tí, čo v krátkom čase nalejú do seba extrémne množstvá tekutín, napríklad pri nejakej súťaži o to, kto naraz vypije viac. „Ak voda s minimom rozpustených solí omýva bunky v tele, začnú sa tieto vplyvom osmózy rozpínať. Telo, našťastie, má spôsoby, ktorými menšie nerovnováhy v príjme tekutín dokáže vykompenzovať. Ak však v krátkom čase prijmeme extrémne množstvo vody, vznikajú vážne poruchy v celom organizme,“ vysvetľuje pediatrička Eva Beňová.

Orientačný vzorec

Gastroenterológ a dietológ MUDr. Peter Minárik na orientáciu v príjme tekutín ponúka pomôcku – môžete sa riadiť podľa nasledovnej schémy:

• 7 – 10-ročné deti: 60 ml tekutín na kg telesnej hmotnosti,
• 10 – 13-ročné deti: 50 ml na kg telesnej hmotnosti,
• 14 rokov a viac: 30 – 40 ml na kg telesnej hmotnosti.

Lekár však upozorňuje, že tieto čísla vyjadrujú bazálny príjem tekutín, ktorý nezohľadňuje zvýšenú potrebu pre iné príčiny, ako je napríklad šport či nadmerná fyzická námaha, pri ktorých dochádza k nadmernému výdaju tekutín, môže to byť aj pobyt v saune, horúčka pri ochorení, dehydratácia v dôsledku hnačiek, vracania a pod.

Podľa lekára je dehydratácia alebo aj hypovolémia široký pojem, ktorý môže mať škálu prejavov od tých nevinných, akým je smäd, až po závažné. Zdôrazňuje, že závažné až fatálne prejavy dehydratácie nemôžeme riešiť laicky, patria do nemocnice. „Pri strate telesných tekutín v objeme jedného percenta telesnej hmotnosti pociťuje spravidla človek už silný smäd. U človeka vážiaceho sto kilogramov to znamená deficit 1 litra telesných tekutín – pričom jeho hmotnosť sa tak zníži o jeden kilogram. Závažnejšia dehydratácia vzniká väčšinou následkom chorobných stavov, ako sú hnačky, vracanie, popáleniny a pod.,“ uvádza gastroenterológ.

Ešte raz teda treba zdôrazniť, že optimálny denný príjem tekutín je variabilný a závisí od viacerých premenných. Dobrým indikátorom nedostatku tekutín môže byť aj farba moču, tmavšia signalizuje, že vám tekutiny chýbajú. Jednopercentná strata tekutín už vedie k príznakom dehydratácie a ak je strata tekutín desaťpercentná, môže maž už fatálne následky.

Všímajte si signály

• Pri stratách do jedného percenta telesných tekutín pociťujeme smäd.
• Ak sú straty do štyroch percent, smäd sa kombinuje s pocitom sucha v ústach (znížená tvorba slín) a obmedzí sa aj tvorba ostatných telesných tekutín. Indikátorom je aj zhustený moč, ktorý má tmavožltú až hnedú farbu a intenzívnejšie zapácha. Pri pokročilejších stratách sa pridruží aj telesná slabosť a úbytok energie.
• Pri vyšších stratách – nad tri až štyri percentá, sa okrem spomínaných príznakov znižuje aj turgor (napätie) kože v dôsledku jej vysúšania.
• Pri život ohrozujúcej dehydratácii mäknú očné gule, prehlbuje sa suchosť slizníc. V dôsledku nedostatku tekutín sa totiž zmenší aj objem cirkulujúcej krvi. Pridruží sa zvýšená tepová frekvencia a môže sa dostaviť kolaps – krátke bezvedomie. K príznakom závažnej dehydratácie patria aj psychické zmeny, človek môže byť zmätený a dezorientovaný.