Zo života vínnej pivnice

Vydavateľ Albert Marenčin má okrem lásky ku knihám ešte jednu „úchylku“: obdivuje a miluje víno a všetko s ním spojené. Či ho k nemu priviedli knihy, alebo to bolo naopak, nevie už ani on sám. Dnes však už môže s istotou povedať, že tieto dva fenomény preňho neoddeliteľne súvisia a dávajú jeho práci zmysel.

Albert oprášil pavučiny rodičovskej vínnej pivnice pred siedmimi rokmi a našiel v nej fľašu starého vína. Pietne ho vypil na počesť svokra, ktorý býval vášnivým vinárom, a spomenul si na časy, keď mu pomáhal pri oberačkách a stáčaní. Možno práve to bol podnet, aby sa opäť začal zaujímať o kvality tohto starého dobrého nápoja. Postupom času si v pivnici založil malú vinotéku, kde robí ochutnávky najrôznejších druhov slovenských vín a predáva ich.

Hrubé zásahy sa ťažko odstraňujú

Nebolo to tak dávno, čo Šancová ulica v Bratislave bola vinohradníckou a remeselníckou štvrťou a premávali sa po nej konské záprahy. V pôvodne malom vinohradníckom domčeku bývali rodičia pani Marenčinovej už 70 rokov. Dlho bol neudržiavaný a keď sa priženil Albert, bol už dosť schátraný, mal však stále svoje čaro. Domček bol ideálny pre jednu rodinu, no od konca vojny až po osemdesiate roky tu žilo veľa nájomníkov. Napriek tomu, že majiteľmi domu boli svokrovci, počas bytovej krízy sem štát nasťahoval ďalšie štyri rodiny. Byt sa postupne uvoľnil a až po osemdesiatom roku ho domáci začali po troche upravovať. „Bohužiaľ, v tom čase to bolo dosť komplikované,“ vraví Albert Marenčin. „Nebolo materiálu ani remeselníkov. Urobili sa dosť hrubé zásahy, ktoré je teraz ťažké odstrániť. Až v posledných rokoch sme mohli urobiť nejaké zmeny k lepšiemu.“

Základ zdravia - pol života na dvore

Stará časť domu aj s pivnicami, v ktorých sa kedysi robilo víno, ostala v pôvodnom stave, priestory malého vydavateľstva vypĺňajú kusy pôvodného starožitného nábytku. „Som kontajnerový typ,“ priznáva Albert. Zvláštnosťou je, že každá izba má vchod z dvora. Domácim to vyhovuje, aj keď v zime to súvisí s povinným otužovaním. Každému z rodiny to však stojí za kúsok súkromia. Dvor je pomerne tmavý, preto museli zvážiť, akej zeleni by sa tu mohlo dariť. Nešetrili ňou, preto sú dvor i strechy po oboch stranách domu husto obrastené brečtanom, päťprstcom a trojprstcom. Dobre sa tu darí kaline, ružiam, muškátom, dokonca sa ujal aj bambus. Kvety neslúžia iba na skrášlenie dvora, ale aj odsávajú vlhkosť z múrov a kamennej podlahy.

„Keď som sa priženil, nemal som k práci vo vinohrade a vínu príliš veľký vzťah. Ale práca to bola príjemná, hlavne vtedy, keď sa mi nechcelo učiť,“ hovorí Albert Marenčin. Až pred pár rokmi ho napadlo, že by sa pivničné priestory mohli využiť na predaj vína. Postupne si ho začal dokupovať od rôznych slovenských výrobcov. Vínu sa venuje piaty rok a krásne pivnice vďaka tomu prežívajú renesanciu.

„Trvalo mi istý čas, kým som si uvedomil, že okrem klasických, doma vyrobených vín, tu existujú úplne iné vína vynikajúcich chutí, za ktorými treba chodiť,“ rozpráva pán Marenčin. „Chvalabohu, už aj na Slovensku je niekoľko vinoték, kde je možnosť širokého výberu z dobrej kvality.“

Degustácia vín je ako kvalitná šachová partia

Kvalita je to, čoho je málo. Preto sa dobré slovenské víno ťažko dostane do veľkoobchodnej siete. Vinári sa usilujú predávať špičkové vína skôr do gastronomických zariadení, kde sa skôr či neskôr presadia. Ich kvalita spočíva v poctivej práci, kvalitnej surovine, dobrej technológii aj v spôsobe podávania. Príjemné prostredie robí veľa a umocňuje zážitok a spomienku, preto dobré vína chutia najlepšie priamo u výrobcu v pivnici. Za vínom treba ísť k dobrému vinárovi. Na Slovensku je každý rok niekoľko vínnych konkurzov, kde sa dá dopátrať k najlepším zdrojom. „Ochutnávka vín je poctivý tréning,“ prezrádza trocha viac o sebe Albert Marenčin. „Ani šachista nevyhráva partiu len vďaka tomu, že je talentovaný. A na Slovensku sú tisíce vynikajúcich vín, desiatky odrôd, z ktorých každá má svoju charakteristickú chuť, vôňu a výzor.“

EVA ANDREJČÁKOVÁ
FOTO - AUTORKA a ĽUBOŠ PILC