Pre pacientov s inkontinenciou je dôležité prijať svoje ochorenie a naučiť sa s ním žiť tak, aby kvalita ich života ostala zachovaná v čo najväčšej možnej miere. Psychické zábrany, pocity hanby a zlyhania často týmto pacientom bránia aj v návšteve odborníka.
Inkontinentný pacient bojuje so sebou samým, ťažko sa zmieruje so skutočnosťou, že stráca kontrolu nad udržaním moču. Neraz nadobúda pocit, že na zvládanie tohto problému je aj tak sám a pocit osamelosti sa len prehlbuje.
Inkontinencia je intímna záležitosť a podľa psychológov sa pacienti obávajú diskreditácie ich ľudskej hodnoty, čo ich nezriedka vedie k tomu, že chcú ostať nepovšimnutí. Často namiesto návštevy odborníka hľadajú spôsoby, ako sa situácii prispôsobiť po svojom, alebo žiť v popretí, zahanbení a dobrovoľnom sebaodsúdení.
Inkontinencia život neohrozuje, ale je pravda, že ho veľmi znepríjemňuje a znižuje jeho kvalitu. V niektorých prípadoch je aj veľmi obmedzujúca, inkontinentný človek napríklad nemôže cestovať a pod. Všetky tieto ťažkosti a problémy negatívne ovplyvňujú fungovanie takého pacienta aj v pracovnom kolektíve a v spoločnosti vôbec, čím sa stáva samotárskejším a sám sa vyčleňuje z kolektívu.
Aj psychika si zaslúži pozornosť
Psychika človeka je v prípade tohto ochorenia neraz podceňovanou stránkou, a pritom si zaslúži významnú pozornosť. Podľa psychológov je základom úspešného zvládania života s týmto zdravotným problémom v prvom rade potrebné ochorenie si priznať a vydať sa na cestou, ako sa s ním naučiť žiť.
Problém, ako je inkontinencia, rozhodne netreba skrývať, treba o ňom hovoriť – s lekárom, psychológom, najbližším partnerom, priateľom. Inkontinencia nie je stigma, je to stav tela, s ktorým sa treba oboznámiť a začať ho liečiť, preto návštevu odborníka neodkladajte, on najlepšie posúdi, aký spôsob liečby je pre vás najvhodnejší. Viac informácií nájdete na www.inkoforum.sk