FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Niet vari toho, koho by chrbtica nebolela. Skoliózu, lordózu, kyfózu a ktoviečo ešte dokonca diagnostikujú už aj tým najkrajším adeptkám na herečky pri prijímacích pohovoroch.
Počet ľudí, ktorí majú problémy s chrbtom, je ohromujúci. Odborníci odhadujú, že v populácii trpí 80 percent jej dospelých príslušníkov bolesťami chrbta. Ponosy na bolesti chrbtice narastajú všade na svete.
Ochorenia pohybového aparátu sú na Slovensku už niekoľko rokov druhou najčastejšou príčinou pracovnej neschopnosti.
Nový druh Homo saedens – človek sediaci?
Mnohí ľudia s bolesťami chrbtice alebo šije si príčiny svojich problémov vôbec nevedia vysvetliť. Pritom sú chronicky známe, až banálne - nesprávne držanie tela, stres a málo pohybu.
Ak nemusíme, nehýbeme sa. Podľa niektorých zdrojov presedíme ročne viac ako tritisíc hodín. Spôsob života v 21. storočí je jednoducho hypokinetický.
Hýbať sa bolí. Čo s tým, aby to nebolelo ešte viac?
„Pohyb a nič iné len pohyb. Avšak rozumne a s mierou,“ tvrdí ortopéd MUDr. Ján Zelenák.
„Cvičím, behám, bicyklujem, plávam,“ tvrdia manažéri, programátori aj novinári. Všetko márne. Bolesti chrbtice máme neustále. Niečo zlyhalo, a nie je to počasie, ktoré všetko zavinilo. Čo teda vyvoláva bolesť chrbta? Čo robíme nesprávne?
„Rozbehový čas, v ktorom poruchy vznikajú a rozvíjajú sa, trvá spravidla dlho. Mnohé ťažkosti vznikajú už v detstve, možno viac ako 90 percent. Aj tam treba hľadať odpovede,“ hovorí ortopéd.
Chrbtica trpí nedostatočnou, ale aj prílišnou pohybovou aktivitou.
„Na vine môže byť lenivosť, ktorá má za následok ochabnutie svalov a stratu prirodzenej opory chrbta, ale aj nadmerná aktivita. Nárazové cvičenia vo fitnescentre, tenis či squash po niekoľkomesačnej prestávke alebo aj jarné práce v záhradke môžu spôsobiť mnohopočetné funkčné poruchy chrbtice.“
Stereotypná poloha, v ktorej musíme zotrvať dlhší čas, je pre chrbticu rovnako nebezpečná ako ťažká fyzická práca.
Predavačka, sediaca pri pokladni otáčajúca sa stále na jednu stranu, možno netuší, ako si dlhodobo preťažuje a poškodzuje chrbticu.
Máte počítač na písacom stole vľavo alebo vpravo? Potom si neuveriteľne namáhate krčnú chrbticu.
Nosíte kabelku stále na jednom pleci? Kúpete dieťa vo vani v predklone? Bolesti na seba nenechajú dlho čakať.
Nebezpečné pre chrbticu sú najmä prudké rotačné pohyby, pri ktorých často dochádza k zaseknutiu drobných medzistavcových kĺbov.
Zaujímavé je, že tieto príhody väčšinou postihnú práve vystresovaných a úzkostlivých ľudí. Jedným z prvých spúšťačov bolestí chrbtice je totiž stres. Následkom stresu stuhne svalstvo pozdĺž chrbtice. Jediná rozumná náprava celého stavu by bola - odstrániť stres a precvičiť chrbticu. Väčšina však volí lieky.
Naša chrbtica by volila - po štvornožky
Najlepšie by nám bolo, keby sme mohli chodiť stále po štyroch.
„Človek vo svojom historickom vývoji prešiel od štvornožcov k dvojnožcom. Chrbát prevzal nové funkcie, stal sa najcitlivejším orgánom, náchylným na poruchy. Zachovať si správne držanie tela je z ortopedického hľadiska skutočne čosi namáhavé. Neviem, či existuje podobná štatistika, ale takých, ktorí majú dokonalé držanie tela, je určite menej, ako tých čo sa krivia,“ tvrdí MUDr. Zelenák.
„Nenúťte batoľa chodiť. Obdobie, keď dieťa lezie po štyroch, je najideálnejšie pre vývoj jeho chrbtice. Dožičte mu ho čo najdlhšie!“ radí aj detská ortopedička Mária Balková. Ešte zhruba do desiateho roku veku majú deti chrbticu skôr zdravú než chorú. Sú prirodzene pohyblivé. Potom sa tento priaznivý vývoj mení. Deti väčšmi zaujíma televízia, počítač. Niektoré za ním sedia už od škôlky.
Svalstvo ochabuje, chrbtica stráca oporu a kriví sa.
Chrbtica bez primeranej opory svalstva a v nesprávnom postavení je časovanou bombou bolesti, ktorá určite raz vybuchne.
Päť minút po dvanástej
Fyzioterapeutka Gita Haklová z Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie na Kramároch sa denne stretáva s pacientmi, ktorých bolesti chrbtice takmer, alebo úplne vyradili z prevádzky.
„Drvivá väčšina ľudí prichádza za lekárom nie o päť minút dvanásť, ale päť minút po dvanástej. To, že nás bolí chrbát, neberieme dlho vážne, hlceme tabletky, čím sa bolesť utíši, utlmí, ale podstata problému zostáva, organizmus sa namáha ďalej.“
Horšie ako muži sú na tom podľa jej skúseností ženy. Tie sa totiž ako čert kríža desia péenky. S bolesťami chodia aj do práce. „Často je to aj strach z prepustenia.Taká je doba.“
Pacienti jej často aj oponujú, načo majú cvičiť, veď sa nacvičia dosť v záhradke. Trpezlivo ako malým deťom im vysvetľuje, že tu ide o jednostrannú záťaž chrbtice. A keď už začnete cvičiť, treba sa to naučiť správne.
Dokázať správne zacvičiť hoci aj taký obyčajný mačací chrbát, ktorý geniálne naťahuje a uvoľňuje svaly chrbtice, je totiž umenie - takmer ako bravúrne zahraná klavírna skladba.
„Ak to robíte nesprávne, nemá účinok. Cvičíte, cvičíte a ono to nepomáha. To je, ako keď sa huslista či klavirista naučí hrať etudu s chybami. Stále to nie je ono, je tam falošný podtón, a odučiť sa to dá veľa námahy,“ hovorí fyzioterapeutka.
Ak máte prácu za počítačom dlhšiu ako šesť hodín, radí po každej hodine dať si desaťminútovú prestávku. Existujú dokonca aj drahé programy v počítači, ktoré vám hlásia, že už je čas.
„Tých desať minút prestávky v žiadnom prípade neseďte, poprechádzajte sa, pocvičte si jednoduché naťahovacie cviky, hoci aj na záchode, ak sa hanbíte pred kolegami,“ radí.
Najhoršie, čo môže byť – dať sa napraviť
Sekne nám v krížoch, alebo sa nám zablokuje krk. Čakacie lehoty na rehabilitáciu sú v takmer všetkých zdravotníckych zariadeniach neúmerne dlhé, a tak sa utiekame, kde môžeme. Aj k ľudovým naprávačom.
Terapeut František Valúch tvrdí, že je to to najhoršie, čo si môžeme zvoliť.
„Istý čas to naozaj funguje. Prídete k chiropraktikovi, napraví vás, zaplatíte, velebíte ho do neba a ešte ho poradíte desiatim známym. O pol roka sa to stane znova. Potom sa interval medzi jednotlivými návštevami bude skracovať - na tri mesiace, na mesiac, potom každý týždeň.“
Zároveň však tvrdí, že to je ešte to menšie zlo.
„Môže to byť omnoho horšie, v mojej praxi počas práce na poliklinike som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí k nám prišli s fraktúrami spôsobenými naprávaním, lebo tlak nebol adekvátny, chrbtica nevydržala.“
Čo by bolo ideálne?
„Boli vyvinuté rôzne mobilizačné techniky, mäkké techniky. Je to veľmi jemná masáž, ktorá uvoľňnuje stuhnuté svalstvo v oblasti zablokovaného kĺbu, potom prichádzajú mobilizačné techniky, jemné naprávanie bez akejkoľvek rotácie či nárazu. Táto terapia však má jednu veľkú nevýhodu, je to konzervatívna liečba, efekt nie je okamžitý, trvá niekedy týždeň, niekedy dva aj tri.“
EVA HRDINOVÁ
