Požieraním trávy nereaguje pes na zmenu počasia, ani si nenahrádza vitamíny, iba si čistí žalúdok. FOTO - AUTOR
Zuby psa nie sú prispôsobené na žuvanie, ale na trhanie. Vo voľnej prírode sa jeho predok musel ponáhľať nahltať sa čo najväčšieho množstva zubami rozsekanej potravy, ktorú neskôr v pokoji vydávil a znova zožral. Ak dáte psovi trpiacemu zdanlivým nechutenstvom žrať v spoločnosti iných kŕmiacich sa psov, zožerie spravidla všetko, podstatne rýchlejšie a pritom bude sledovať neďaleko konzumujúcich druhov.
Prekrmovanie škodí aj psom
Chute psa sa vyvíjajú do určitej miery aj podľa návykov kŕmenia v mladosti. Niektorým sa dokonca bridí surové mäso, iní žerú jablká, jahody, repu, kapustu aj citróny. Zle je navyknúť psa na zbytočný cukor a sladkosti. Pri výcviku je lepšie ponúkať ako odmenu mäsové výrobky. Zloženie stravy by malo obsahovať zhruba tretinu mäsa, tretinu surovej zeleniny, aspoň rozmixovanej, a tretinu obilovín - ovsené vločky, ryža. Požieraním trávy nereaguje pes na zmenu počasia, ani si nenahrádza vitamíny, iba si čistí žalúdok alebo núti k činnosti prácu čriev. Trávu často vyvráti. Ak psovi chýba vitamín B12 a niektoré aminokyseliny, môže požierať aj výkaly iných zvierat. Preto si zvyknú zahrabávať mäso a kosti, ktoré potom zožerú až v rozklade.
Pes zvykne pred mäsom uprednostniť kosti. Nedávajme mu však duté hydinové, ale najlepšie mäkšie ploché bravčové. Tráveniu psa prospeje jednodenný pôst raz za týždeň, kŕmenie viac ráz denne mu škodí.
Neobvykle roztiahnuteľný žalúdok umožní naraz zhltnúť veľké množstvo potravy, ktorú potom dlho trávi a býva pokojnejší. Pracovné psy by sme nemali kŕmiť pred službou, naopak, pes v byte bude po nažraní sa až po večernej vychádzke pokojnejší počas noci a čulejší cez deň. Ak má strážiť v noci, nakŕmte ho ráno a cez deň mu doprajte odpočinok.
Psy sú najaktívnejšie pri brieždení a pri stmievaní. Väčšinu dňa prespia. Pri líhaní aj na koberci sa niekoľko ráz otočia okolo vlastnej osi, akoby chceli utlačiť trávu. Ľahnú si stočení do klbka, v prírode tak zmenšujú straty tepla. Počas spánku však selektujú čuchové a sluchové podnety.
Psy vyvinú v stoličkách tlak niekoľkých atmosfér, prehryznú stehennú bravčovú kosť, vlk stiahne z mŕtveho koňa kožu, čo by nedokázali dvaja chlapi. Nosenie predmetov v zuboch je zdedenou vlastnosťou, ktorú možno ľahko rozvíjať na aportovanie alebo prenášanie napríklad aj drôteného náhubku. Vlastnícky pud im velí prinášať si z vychádzok domov aj veľké kusy dreva a prejavujú nevôľu, keď im ich berieme. Niektoré psy si nosia do búdy predmety, ktoré človek na chvíľu odložil. Takto našiel v psej búde chovateľ aj množstvo súčiastok z predošlej opravy automobilu. Pritom psy disponujú takým citom v tlame, že bez poškodenia prenesú aj surové vajíčko.
„Čítanie“ pachových odkazov sa sociálne uspokojuje
Najdominantnejšie je vyvinutý čuch, ktorým pes vníma svet podstatne lepšie, než ľudia zrakom. Vypúšťaním malej dávky moču, teda značkovaním, si psy vymedzujú svoje teritórium, pričom obľubujú zvislé predmety, stĺpiky, múry či aspoň vyčnievajúce byle. Preto vám bude podstatne dlhšie trvať vychádzka so psom než so sukou, ktorá sa vyprázdni na dva razy. Pes rozozná čuchom z označkovaného kolíka, ako je stopa po inom psovi čerstvá, veľkosť konkurenta, pohlavie a iné dôležité informácie. Preto ho nechajme určitý čas na prechádzke „študovať“ značky druhov. To je významná zložka psej komunikácie, na ktorú sa teší rovnako ako na pohyb.
Pre nás neviditeľnú značku na strome pes „prečíta“ ako podrobne zanechaný odkaz.
Čuchová pamäť vyvolá reakciu aj po niekoľkých rokoch, napríklad na majiteľa z mladosti. Pachovú stopu identifikuje po niekoľkých hodinách, čo by človek nezmeral ani najkvalitnejšími prístrojmi. Nezmýli ho ani prekrytie miernym dažďom, inými pachmi, snehom, organickými látkami, voňavkami, olejmi. Túto vlastnosť úspešne využívajú ľudia na pracovné účely pri vyhľadávaní v kriminalistike, v službe lavínových psov, pri hľadaní drog.
Vyváľanie sa v zapáchajúcich predmetoch nie je tiež anomáliou vášho psa, ale prirodzeným pozostatkom loveckého pudu so snahou prekryť vlastný pach na zmätenie koristi.
Aj sluch a zrak využíva pes lepšie
Aj sluch má pes vyvinutý asi šesťnásobne lepšie ako človek. Vynikajúco určí zdroj zvuku a jeho smer. Pes vníma pre nás podprahové aj nadprahové frekvencie. Preto sa zdanlivo bez príčiny presunie tam, kde naň nepôsobia až bolestivo rušivé zvuky, ktoré si my ani neuvedomujeme. Podobne vníma pes v miestnosti aj pozitívne zóny bez rušivého žiarenia. Kedysi podľa toho, kam si pes v novom dome ľahol, umiestnili posteľ.
Zrak je druhoradým zmyslom, ale tým, že v psom oku prevládajú čapíky nad tyčinkami, psy vidia v šere tri razy lepšie, než ľudia. Za plného svetla rozozná pohybujúcu sa postavu do sedemsto metrov, pána spozná najskôr do stometrovej vzdialenosti. Vraví sa, že psy nerozoznávajú celé farebné spektrum. Statické predmety vnímajú horšie ako človek, ale pohybujúce sa lepšie. Z prehrávaného filmu je pes schopný rozlíšiť až 50 záberov za sekundu, človek iba 20. Pri naháňaní „koristi“ však za ňou nepozerá, ale riadi sa najprv čuchom, aj keby bola v dohľade.
ĽUBOMÍR ŠIMNA
