V stredoveku do obdobia strelných zbraní používali psov aj na bojových akciách.
využitie domáceho psa. Ak bol živý pes pri dýchacích problémoch priložený na prsia, pomohol uzdraveniu. Hojí aj choroby sleziny. Ak bol uvarený s rozmanitým korením, bol liekom proti padúcnici, najlepšie vraj kojené šteňa pripravené s vínom a myrhou. Mladý poľovnícky pes pomáha pri problémoch s pečeňou. Ak sa stane žena, ktorá už rodila, neplodnou, psie varené mäso ju oslobodí od neplodnosti.
Šľachovité mäso psa chráni pred pohryzením iným psom. Popol zo psa spáleného na prášok lieči očné choroby. Obočie, ktoré ním natrieme, nadobudne najkrajší čierny odtieň. Nasolené maso z chorých psov poskytuje prostriedok proti besnote. Besnotu mala liečiť aj pečeň zo psa, ale rovnakého pohlavia, aké mal besný pes, ktorý pohrýzol človeka. Naproti tomu popol z lebky zdravého psa zaháňa všetky neduhy, popol z besného psa lieči žltačku a bolesti zubov. Krv zo psov vraj v dávnoveku užívali mnohostranne - proti svrabu, koňom zaháňal dýchavičnosť, v hojnejšej miere ju považovali za protijed, dom natretý psou krvou bol ochránený od všetkých chorôb.
Psou masťou odpudzovali naši predkovia znamienka a kožné problémy z tváre, liečili ňou ochrnutia, masť zo šteniat zmiešaná s palinou odstraňovala hluchotu. Psí mozog rozotretý na plátno liečil zlomeniny, opuchliny a zrak. Vypracovanou psou kožou zmierňovali potenie nôh, psia srsť zmierňovala bolesti hlavy. Žlč zmiešaná s medom pomáhala proti lišajom, proti dne a liečila zrak. Psie mlieko vyliečilo malomocných a podporovalo rast vlasov.
Výpočet „zázračných“ receptov a „užitočnosti“ psa pretrval starovek aj stredovek. V Brehmovej encyklopédii však odsudzujú skutočnosť, že podľa niektorých tmárskych zásad sa riadili najmä vidiečania aj začiatkom dvadsiateho storočia. IVAN RUŽOVIČ
