Mnohé bylinky a koreniny majú antibakteriálne, protizápalové, antioxidačné či dokonca protinádorové účinky. Čo však vlastne možno považovať za koreninu? Gastroenterológ Peter Minárik v knihe Rakovina a výživa – Mýty a fakty vysvetľuje, že napríklad podľa jednej z definícií sa ako koreniny označujú „sušené semená, ovocie, korene, kôra, listy alebo iná látka rastlinnej povahy, ktorá sa používa v nutrične zanedbateľnom množstve ako prísada do stravy za účelom zlepšenia vône, chuti alebo farby, alebo ako konzervačná prísada na zničenie alebo potlačenie rastu nežiaducej mikroflóry.
Rôzne účinky
Koreniny a bylinky obsahujú prírodné látky, ktoré sú pri bežnej konzumácii bezpečné a nie je potrebné robiť skúšky. Dôležité to začína byť, ak sa rôzne účinné látky využívajú napríklad pri výrobe výživových doplnkov. Lekár v publikácii uvádza, že „pri biologicky aktívnych látkach prítomných v koreninách a bylinkách sa zisťovalo, ako sa správajú v ľudskom organizme po ich príjme – od vstrebávania cez distribúciu krvou až po vylučovanie. Posudzovala sa najmä ich bezpečnosť a pri experimentoch sa skúmali aj klinické účinky jednotlivých látok prítomných v koreninách a bylinkách.“
Doposiaľ vedci v koreninách identifikovali stovky biologicky aktívnych látok. Napríklad čerstvé oregano , mäta, šalvia, tymián alebo sušené klinčeky, škorica či nové korenie majú veľmi silné antioxidačné účinky. Látky v škorici alebo cesnaku majú zasa antimikrobiálne účinky, pomáhajú zničiť napríklad Helicobacer pylori. Protizápalovo zasa pôsobia salicyláty – látky, ktoré obsahujú napríklad v čili paprikách, kurkkume alebo zázvore.
Priveľa čili môže byť problém
Lekár upozorňuje, že aj keď sa hovorí o pozitívnych účinkoch, treba koreniny aj bylinky užívať s mierou. Napríklad v prípade pálivých papričiek, ktoré obsahujú látku kapsaicín, ktorá sa využíva napríklad v liečbe bolesti, hrozí pri jej zvýšenej koncentrácii pri nadmernej konzumácii pálivých papričiek riziko nežiaducich účinkov na sliznicu úst, hltana a pažeráka.
Štipľavosť sa udáva v jednotkách SHU – Scoville Heat Units. Lekár uvádza, že ide o škálu, ktorá udáva po koľkých riedeniach vodou sa stráca štipľavosť. A čím viac riedení je potrebných, tým väčšia je pálivosť papriky a aj hodnota SHU.
Napríklad papriky jalapenos majú od 3000 do 6000 SHU, čistý kapsaicín až 16 000 000 SHU. Kapsaicín podráždi receptory v ústnej dutine, ktoré vyšlú signál do mozgu. Dôsledkom je zrýchlená srdcová činnosť, zvýšené potenie a uvoľňovanie endorfínov. Čili papriky však obsahujú nielen kapsaicín, ale aj veľa vitamínu C, betakarotén, vitamíny skupiny B a bohaté sú aj na minerálne látky ako draslík, horčík a železo.
