Cukrovka druhého typu často prichádza s pribúdajúcim vekom. Čím je človek starší, tým je väčšia pravdepodobnosť výskytu takzvanej inzulínovej rezistencie, ktorá je jej príčinou.
Toto ochorenie sa väčšinou začína po štyridsiatke, v posledných rokoch však pribúdajú aj pacienti v mladších vekových kategóriách.
Čo sa vlastne deje pri cukrovke druhého typu? „Ide o to, že hormón inzulín sa nevie dostať do vnútra bunky, pretože receptory na jeho príjem sú zablokované,“ vysvetľuje všeobecná lekárka Eva Smíšková.
Za normálnych okolností inzulín umožňuje glukóze z potravy dostať sa do buniek pečene, svalov a tuku, kde sa premieňa na energiu alebo zásobný glykogén či tuk. Pri inzulínovej rezistencii je tento proces narušený. Tak vzniká situácia, že nespracovaná glukóza ostáva v krvi, kde je jej prebytok, hoci tkanivá trpia jej nedostatkom. Príčina ochorenia je odlišná ako pri cukrovke prvého typu, pri ktorej ide o výrazný nedostatok inzulínu.
Civilizačné ochorenie
Výskyt cukrovky druhého typu je typický najmä pre vyspelé krajiny, kde ľudia žijú v relatívnom blahobyte. K rizikovým faktorom tohto ochorenia patria nadmerný príjem potravy, nedostatok pohybu a z toho vyplývajúca obezita.
Mimoriadne nebezpečný pre vznik inzulínovej rezistencie je najmä tuk, ktorý sa ukladá v oblasti brucha a v pečeni. Ale pokladať cukrovku druhého len za ochorenie obéznych ľudí by bolo veľmi zjednodušené. Trpia ním aj niektorí pacienti, ktorí majú ideálnu váhu, rozumne sa stravujú a dbajú na pravidelný pohyb. Ich ochorenie je totiž podmienené geneticky.
Ak jeden z rodičov trpí na cukrovku druhého typu, u dieťaťa je približne štyridsaťpercentná pravdepodobnosť, že ochorie tiež. V prípade, že sú obaja rodičia diabetici, je riziko dvojnásobné, čiže osemdesiatpercentné. Ďalším spúšťačom, o ktorom sa veľmi nehovorí, je stres.
Slovo odborníka
Eva Smíšková,
všeobecná lekárka
Najnovšie výskumy ukazujú, že psychická záťaž, najmä ak je spojená s depresiou, fajčením alebo nedostatkom spánku, zvyšuje riziko vzniku diabetu druhého typu. Americká výskumníčka Eve Van Cauterová zistila, že už po troch dňoch nedostatočného spánku reagujú bunky ľudského tela horšie na inzulín.
Chronická nevyspatosť navyše vplýva aj na hormóny, ktoré regulujú pocity hladu a sýtosti. Človek, ktorý dostatočne nespí, má potrebu viac jesť a priberá, čím sa automaticky tiež zvyšuje riziko ochorenia.
Neviditeľné riziko
K nebezpečenstvám cukrovky druhého typu patrí fakt, že toto ochorenie je spočiatku často sotva badateľné. „Cukrovka sa často vo svojich začiatkoch nemusí prejavovať vôbec a býva skôr náhodným laboratórnym nálezom,“ upozorňuje všeobecná lekárka Eva Smíšková.
O to dôležitejšie je dávať si pri preventívnych prehliadkach merať hladinu cukru v krvi. Ak máte po tridsaťpäťke, mali by ste toto vyšetrenie podstúpiť raz za dva roky. Keď sa už prejavia prvé viditeľné príznaky ochorenia, môže byť už diabetes v pokročilom štádiu.
„Niekedy nás k diagnóze privedie opakujúca sa infekcia na koži, bakteriálna alebo kvasinková. Inokedy je pacient unavený, stráca chuť do jedla, niekedy aj chudne. Najzávažnejším prejavom býva intenzívny pocit smädu, príjem veľkého množstva tekutín a masívne močenie,“ vymenúva možné príznaky Eva Smíšková.
Neliečená cukrovka dokáže spôsobiť závažné zdravotné problémy, ktoré výrazne znižujú kvalitu života. Vysoká hladina cukru v krvi poškodzuje nervový systém a cievy, ktoré zásobujú krvou dôležité orgány. Preto dochádza k nedokrveniu nôh, ale aj srdca a mozgu, čím sa zvyšuje riziko srdcových a mozgových príhod.
Ohrozené môžu byť aj oči a obličky, stúpa riziko demencie a rakoviny. Vo všeobecnosti skracuje neliečený diabetes očakávanú dĺžku života približne o desať rokov.
Liečba pohybom
Pacienti s nadváhou, ktorí majú Body-Mass-Index vyšší ako 30, by mali zredukovať hmotnosť aspoň o päť až desať percent. Pritom im môže byť okrem úpravy jedálneho lístka veľkou pomôckou šport. Navyše je dokázané, že po výdatnom fyzickom pohybe sa glukóza lepšie ukladá do svalových buniek, čím sa znižuje vysoká hladina cukru v krvi.
Pravidelný pohyb je účinný nielen ako prevencia cukrovky, ale pomáha aj pacientom, ktorí sú odkázaní na tabletky. Okrem toho sa pri športe vyplavujú do krvi endorfíny, takzvané hormóny šťastia, ktoré zlepšujú náladu, čo pre diabetikov tiež nie je na zahodenie.
Keďže cukrovka druhého typu sa často posudzuje ako civilizačné ochorenie, ktoré si do veľkej miery pacienti spôsobujú sami zlou životosprávou, často preto trpia výčitkami svedomia a pocitmi viny. Diabetici trpia častejšie depresiami ako zvyšok populácie, čo rozhodne neprospieva procesu liečby.
Trápiť sa pre chorobu je zbytočné. Je oveľa lepšie, ak ju človek dokáže prijať ako výzvu na pozitívne zmeny vo svojom živote. Ak v sebe nedokáže nájsť potrebnú vnútornú silu, je vhodné navštíviť okrem diabetológa aj psychológa.
Jedálny lístok pre diabetikov
Dôležitý je pravidelný stravovací režim, založený na štyroch až piatich menších porciách jedla denne. Pri jedle je dôležité vyhýbať sa stresu.
Živočíšne tuky je vhodné nahrádzať kvalitnými rastlinnými olejmi s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín, ako sú olivový alebo ľanový olej.
Obmedziť konzumáciu mäsových výrobkov z červeného mäsa, viac sa orientovať na chudé biele mäso, hydinové a rybacie. Namiesto ryže alebo zemiakov si dať ako prílohu zeleninu.
Znížiť celkovo príjem sacharidov, najmä tých jednoduchých. Dôležité je prijímať dostatočné množstvo vody, úplne vylúčiť tvrdý alkohol.
Z vína je povolené len suché červené, aj to len v malom množstve, nie viac ako dva decilitre za deň.
3 otázky pre odborníka
Odpovedá všeobecná lekárka Eva Smíšková.
Ak zistíme, že trpíme na cukrovku druhého typu, ako by sme mali upraviť životosprávu?
V prvom rade treba znížiť príjem sacharidov v strave, nielen tých jednoduchých, ale aj zložitých, v snahe predísť sústavným a vysokým výkyvom hladiny cukru v krvi, ktoré by celé ochorenie zhoršovali. Následne je potrebné zvýšiť pohybovú aktivitu, aby sa cukor premieňal na energiu. No a keď ide o obézneho pacienta, akože často ide, je potrebná redukcia hmotnosti.
Môžeme riziko ochorenia nejako znížiť prevenciou? Ak áno, tak ako?
Prevencia je dôležitá a ani u rodinne predisponovaných jedincov sa choroba vôbec nemusí prejaviť. Spočíva v dlhodobom obmedzení až minimalizovaní príjmu akýchkoľvek sacharidov, nevynímajúc ovocie a obilniny, hoci aj celozrnné, a tiež prílohy, ako sú zemiaky,cestoviny alebo ryža. Taktiež pravidelný pohyb je neoddeliteľnou súčasťou prevencie cukrovky druhého typu, podobne ako snaha o udržanie si optimálnej hmotnosti.
Aký býva bežný postup pri liečbe?
Liečba závisí aj od hodnôt dlhodobej hladiny cukru v organizme. Okrem úpravy životosprávy, ako sme uviedli vyššie, ktorá zahŕňa úpravu stravy, zlepšenie pohybovej aktivity a ak treba, tak redukcie hmotnosti, špecialista často ordinuje lieky, ktoré majú za úlohu znižovať inzulínovú rezistenciu. Dôležité sú aj pravidelné kontroly u diabetológa, ktorý celú situáciu monitoruje a podľa toho riadi a upravuje liečbu.
