Medicína sa stala technickou, chladnou vedou, plnou prístrojov.
MUDr. STANISLAV FABUŠ z Martina, jeden zo zakladateľov ambulancií chronickej bolesti a priekopník hospicového hnutia na Slovensku, tvrdí, že na celom svete sa neustále hľadá model zomierania pre tretie tisícročie.
Je slovenské zdravotníctvo schopné zabezpečiť dôstojné umieranie?
„Žiaľ, musím povedať, že nie. Naše zdravotníctvo ignoruje realitu života ako celku a v cieľoch je jednoznačne orientované na diagnostiku, liečbu a vyliečenie, možno ešte sem-tam aj na prevenciu. Smrť sa v zdravotníctve považuje za neúspech, smrť sa jednoducho len konštatuje. Ak pre zomierajúcich niečo máme, je to oddeľujúca biela zástena, plachta, samozrejme, sú aj ojedinelé výnimky.“
Umieranie je stále spoločenským tabu. Je to tak všade na svete?
„Aj keď sa o tom oficiálne nehovorí ako o probléme, zúfalo sa hľadá optimálny model zomierania, a to nie len u nás, ale na celom svete. V minulosti bolo zomieranie prirodzeným ľudským aktom, spojené s kolobehom prírody. Smrť bola v rodine, doma, mala rituál, bola humánna a mala svoj morálny a sociálny význam. Týkala sa celej komunity. V dnešnom industrializovanom svete sa situácia dramaticky zmenila, mení sa miesto smrti, opúšťa sa domov, oslabujú sa rodinné tradície a vzťahy. Dnes sa smrť inštitucionalizuje, stáva sa medicializovanou, riadenou a utajovanou, zbavenou svojej láskavosti a pokoja.
Zomierajúci sú zatajovaní a odmietaní, opustená menšina, ktorá obťažuje a porušuje pokrok a poriadok. Zomierajúci nemá žiaden štatút, a preto často ani dôstojnosť, je vydaný na milosť a nemilosť.
Ku všetkému treba dodať, že aj keď domov je miesto, ktoré každý najviac potrebuje, pre zomierajúceho nie je dôležité miesto úmrtia. V čase zomierania je preňho najdôležitejšia opatera, ľudský prístup s pocitom solidarity a primerane možný komfort.“
Aký môže byť optimálny model umierania pre 3. tisícročie?
„V súčasnosti sa za optimálny, aj keď ekonomicky nie najlepší model považuje hospicová filozofia zomierania, ktorá zohľadňuje aj rodinu zomierajúceho. Robí sa vo viac ako 4000 hospicoch s inštitucionalizovanou starostlivosťou, pričom bez tejto starostlivosti je napríklad v USA viac ako 35 000 takýchto hospicov.“
Dočká sa Slovensko hospicov?
„Verím, že áno. Slovensko je už ojedinelou krajinou v Európe, kde nie je hospic. Závidíme českým občanom, kde ich ministerstvo má modelový Hospic Anežky České v Červenom Kostelci, podstatne sa podieľalo na výstavbe ďalších šiestich hospicov a stále prispieva na ich prevádzku, jednoducho len preto, že je to prospešné a potrebné. Keď sa chce, tak sa dá.“
