Káva okrem kofeínu obsahuje, samozrejme, aj mnohé iné látky, mnohým sa pripisujú antioxidačné, antikancerogénne a antiaterogénne účinky. Gastroenterológ MUDr. Peter Minárik v publikácii Rakovina a výživa – Mýta a fakty dokonca uvádza, že niektoré štúdie dokazujú priaznivý vplyv konzumácie kávy vo vzťahu k diabetu 2. typu. Káva obsahuje viac antioxidantov ako zelený čaj, lekár uvádza, že je to dokonca trikrát viac. Účinok antioxidantov sa pritom pražením neznižuje, laboratórne testy vraj potvrdili, že pražená káva má väčšiu antioxidačnú silu ako zelená nepražená.
„V kávových zrnách je menej kofeínu ako v čajových lístkoch, napriek tomu varená káva obsahuje viac kofeínu než varený čaj, a preto má výraznejší povzbudzujúci účinok. Podľa mnohých klinických pozorovaní a štúdií sa denný príjem 200 – 300 mg kofeínu pokladá za mierny a primeraný,“ píše v publikácii lekár. Aby sme si to vedeli pretransformovať do praxe – v jednej šálke kávy je v priemere asi 50 – 150 mg kofeínu, v šálke čaju je to asi 35 – 60 mg tohto alkaloidu.
Ak budete piť kávy priveľa, môže mať opačný účinok a povzbudivé účinky kofeínu sa vôbec nemusia znásobovať. Skôr naopak – môžu sa dostaviť nežiaduce účinky v dôsledku predávkovania kofeínom, ako je napríklad búšenie srdca, pocit rozrušenia, nadmerné močenie či pálenie záhy. Podľa lekára by sme preto nemali prekročiť odporúčanú dennú dávku prísunu kofeínu, čo predstavuje v prípade kávy v priemere štyri šálky. Tolerancia na kofeín je však, samozrejme, individuálna, niekto bez problémov znesie aj 5 – 6 šálok, inému nemusí robiť dobre už druhá. Rozdiely u jednotlivcov sú aj v nástupe účinkov kofeínu. Závisí od viacerých faktorov, napríklad metabolizmu konkrétneho človeka, alebo aj od toho, či pijeme kávu pred alebo po jedle.
