postupuje tak, že sa pacient nelieči.
Trpíte bolesťami hlavy, nechutenstvom, zvýšenou teplotou v poobedňajších hodinách, nočným potením? Máte zväčšené uzliny, mandle, zápasíte s únavou, pretrvávajúcim kašľom, svrbí vás koža či opuchla vám končatina?
Tieto príznaky nie sú špecifické, môžu byť príznakom, viacerých ochorení, avšak môžu signalizovať aj také závažné ochorenie, ako je lymfóm – zhubné nádorové ochorenie lymfatického systému. Najmä ak spomínané ťažkosti pretrvávajú dlhšie a neustúpia napríklad po preliečení antibiotikami.
Lymfóm nezriedka postihuje mladých ľudí vo veku od 15 do 30 rokov a podľa odborníkov je tretím najčastejším detským onkologickým ochorením. Ako pri mnohých iných ochoreniach, aj tu je pre úspešnosť liečby veľmi dôležitá včasná diagnostika. Spočiatku môže mať ochorenie nenápadný priebeh. Ak sa teda objavia niektoré z uvedených príznakov a pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, návštevu lekára neodkladajte. Včasné odhalenie zvyšuje v mnohých prípadoch šancu na vyliečenie.
Čo je lymfóm
Prejavuje sa nekontrolovaným množením buniek lymfatického systému – lymfocytov, kdekoľvek v tele. Lymfatický systém je významnou súčasťou imunitného systému a okrem lymfatických ciev, uzlín (v nich sú biele krvinky – lymfocyty) a lymfy ho tvoria aj slezina, nosové i krčné mandle, týmus, slepé črevo, kostná dreň, lymfatické tkanivo kože, slizníc a čreva. Ak začnú B alebo T lymfocyty – bunky lymfatického systému nekontrolovane bujnieť, dochádza k vzniku lymfómu.
Čo presne ich vznik spôsobuje, odborníci nevedia, k známym rizikovým faktorom patrí napríklad oslabenie imunity, vek, niektoré infekcie ako napríklad HIV, Epstein-Barrovej vírus, Helicobacter pylori, vírusová hepatitída C alebo aj pôsobenie niektorých chemických látok, herbicídov atď. Treba však dodať, že vždy ide o súhru viacerých faktorov.
Kedy ísť k lekárovi
K prvým príznakom ochorenia patrí najčastejšie zväčšenie lymfatických uzlín Zväčšené uzliny možno nahmatať najmä na krku, v podpazuší, slabinách, obvykle sú to tuhšie, nebolestivé hrčky, niekedy však uzliny nahmatať vôbec nemusíte. Treba zdôrazniť, že ak aj nahmatáte zväčšenú uzlinu, nemusí to znamenať, že ide o lymfóm. Lymfóm je len jednou z mnohých možných príčin zväčšenia lymfatických uzlín a patrí medzi zriedkavé ochorenia.
Kedy by sme teda mali spozornieť a navštíviť lekára? Onkologička MUDr. Veronika Ballová z Národného onkologického ústavu, Bratislava odporúča navštíviť lekára, ak sú hmatné uzliny väčšie ako 2 cm, ak pribúdajú nové uzliny alebo sa vytvárajú zhluky uzlín, keď sa objaví opuch krku, tváre, hornej či dolnej končatiny v dôsledku tlaku uzlín na cievy, alebo keď má pacient pretrvávajúci kašeľ, ktorý neustupuje po preliečení antibiotikami a nemáme iné vysvetlenie kašľa, ak mladý človek cíti tlaky či bolesti za hrudnou kosťou, ak sa objaví zadýchavanie pri bežnej námahe, teploty, neobvyklé potenie či úporné svrbenie tela. Jedným z možných príznakov je aj bolesť uzlín po vypití už malého množstva alkoholu.
Druhy lymfómov
Lekárka vysvetľuje, že pre správnu diagnostiku ochorenia je potrebné včas operačne odobrať zväčšenú uzlinu a poslať tkanivo na histologické vyšetrenie. Žiadne zobrazovacie vyšetrenie nenahradí histologické vyšetrenie, Zobrazovacie vyšetrenia ako CT či PET/CT sú však dôležité pre určenie presného rozsahu ochorenia.
Odborníci odlišujú dve základné skupiny lymfómov – Hodgkinove a Non-Hodgkinove lymfómy, Non-Hodgkinove lymfómy sa ďalej delia na množstvo typov a podtypov, pričom ich presná klasifikácia je zložitá. Podľa typu buniek, z ktorých lymfóm vzniká, sa delia na B a T-bunkové lymfómy a podľa klinického priebehu rozlišujeme tzv. indolentné, agresívne a veľmi agresívne lymfómy.
O prognóze ochorenia rozhoduje veľa faktorov. Rozsah, teda štádium ochorenia, je len jedným z faktorov a vieme, že vyššie štádium nemusí vždy znamenať aj horšiu prognózu. Treba tiež zdôrazniť, že zistenie ochorenia vo vyššom štádiu nemusí automaticky znamenať, že pacient ochorenie zanedbal alebo mu bolo neskoro diagnostikované.
Nie vždy sa lieči
Spôsob liečby lymfómu závisí od jeho podtypu a štádia. „Nie všetkých pacientov s lymfómom je potrebné liečiť hneď, ako ochorenie zistíme,“ hovorí lekárka a dodáva: „Pri niektorých typoch lymfómov sa môžeme rozhodnúť aj pre „neliečenie“, teda metódu „watch and wait“ (sledovať a čakať).
Podľa onkologičky ide o metódu, ktorá sa bežne využíva u pacientov s lymfómami nízkeho stupňa malignity – t. j. indolentnými lymfómami. Tiety lymfómy sa nezriedka zistia náhodne, napríklad pri preventívnej prehliadke. Keď pacient nemá príznaky ochorenia, žiadne ťažkosti a uzliny nie sú veľké, môžeme ho len sledovať.
„Indolentné lymfómy sú vo svojej podstate nevyliečiteľné,“ vysvetľuje Veronika Ballová. „Keď sa pacient len sleduje a nelieči, v priebehu času vidíme, či sa ochorenie nejako vyvíja, alebo len drieme a nič sa nedeje. Keď zaznamenáme známky progresie – napríklad pribúdajú nové uzliny, zväčšujú sa, objavia sa zmeny v krvnom obraze, ťažkosti ako potenie, zvýšené teploty alebo iné, začneme pacienta liečiť.“
Onkologička zdôrazňuje, že ak sa pacient začne liečiť neskôr, keď sa objavia príznaky, jeho prognózu to nezhoršuje. „V čase, keď ochorenie drieme a pacient sa má dobre – čo môže trvať aj roky – pacienta neliečime a nevystavujeme ho toxicite chemoterapie. Čas ukáže, či pacient vôbec niekedy bude liečbu potrebovať. Metóda watch and wait sa však nevzťahuje na agresívne a vyliečiteľné lymfómy, tam liečime každého pacienta hneď a čo najskôr, ako sa ochorenie zistí,“ dodáva lekárka.
Liečbu netreba zanedbať
Správna a včasná diagnostika zvyšuje šance na úplné vyliečenie v prípade vyliečiteľných lymfómov. Natíska sa otázka, či v dôsledku často nešpecifických príznakov nie je včasné zachytenie ochorenia problém. „Zvyčajne nie, hoci sú prípady, keď pacient má aj rok rôzne nešpecifické ťažkosti a až potom sa objavia zväčšené uzliny, ktoré nás navedú k správnej diagnóze. V súčasnosti je poddiagnostikovanie lymfómov skôr zriedkavé,“ hovorí lekárka.
Dodáva, že povedomie o zväčšených uzlinách a nádorových ochoreniach vôbec je pomerne veľké, zlepšila sa aj dostupnosť CT vyšetrení, a tiež aj vedomosti lekárov o tom, že zväčšenú uzlinu treba dať vybrať a nie do nej pichať. Zlepšila sa výrazne aj histologická diagnostika.
S alternatívou opatrne
Niektoré typy lymfómov sa podľa lekárky správajú veľmi agresívne a aj keď sa urobí všetko pre včasné stanovenie diagnózy, ochorenie je v pokročilom štádiu, pretože sa tak správa. „Niekedy sa však stáva, že ochorenie pokročí aj pacientovou vinou. Niektorí pacienti nejdú k lekárovi, lebo majú strach.
Niekedy sa zase stane, že sa u pacienta zistí lymfóm, všetko sa kompletne zdiagnostikuje, navrhne sa mu liečba a on ju odmietne, lebo sa zľakne chemoterapie – často sa totiž možno stretnúť s informáciami, že chemoterapia škodí a zabíja pacientov. Rozhodne sa tak pre alternatívnu liečbu, ktorá nemá vedľajšie účinky. Po rôzne dlhom čase potom prichádza, nezriedka v zlom stave, najmä ak išlo napríklad o Hodgkinov lymfóm alebo o niektorý z agresívnych lymfómov,“ hovorí onkologička.
Jedným z najlepšie liečiteľných je Hodgkinov lymfóm, pri ktorom je šanca na úplné vyliečenie v rozmedzí medzi 70 – 90 %. U pacientov s veľmi včasným štádiom Hodgkinovho lymfómu sa môže úplne vyliečiť viac ako 90 % pacientov. V liečbe lymfómov sa využíva chemoterapia, rádioterapia a v niektorých prípadoch aj transplantácia krvotvorných kmeňových buniek. Po liečbe sú pacienti potom dlhodobo sledovaní.
