Naše telo tak zvnútra (napríklad v tráviacom trakte), ako aj zvonka osídľujú voľným okom neviditeľní spoločníci – rôzne mikroorganizmy, ako napríklad baktérie, vírusy, huby a pod. Spoločenstvo týchto kolonizátorov je veľmi početné, je ich viac ako sto miliárd a len na koži podľa dermatovenerologičky MUDr Hany Zelenkovej, Ph.D., primárky Dermatovenerologického oddelenia sanatórneho typu vo Svidníku „nosí“ priemerný dospelý okolo 1 kg mikroorganizmov.
Odborníci ich označujú ako druhý genóm. Odlišnosť mikrobiómu každého z nás determinuje viacero faktorov – napríklad vek, pohlavie, časť tela, kde sa mikroorganizmy nachádzajú, ale aj rôzne faktory životného prostredia – vplyvy pracovného prostredia, užívanie liekov, najmä antibiotík a pod. Ak sa rovnováha tohto citlivého živého systému naruší, dôsledkom môžu byť rôzne zdravotné ťažkosti a ochorenia. Stav mikrobiómu má takisto vplyv na stav existujúcich ochorení. A, naopak, ochorenie vplýva aj na stav mikrobiómu.
Výhodou mikrobiómu v porovnaní s genetickou výbavou je to, že ho môžeme určitými spôsobmi modifikovať a znovuobnoviť diverzitu – rozmanitosť mikroorganizmov, ktoré kožu osídľujú. Tento poznatok je zvlášť dôležitý pri liečbe niektorých kožných ochorení, jasným príkladom je atopický ekzém, keď rovnováha mikrobiómu zohráva v celkovom priebehu ochorenia významnú rolu. Ak by sa aj liečbou obnovila kožná bariéra a mikrobióm nebude vyvážený, budú sa opakovať fázy akútneho vzplanutia ochorenia, vysušenia kože, jej svrbenia a podráždenia.
Mikrobióm kože zdravých pacientov sa líši od mikrobiómu atopikov. A takisto ak by sme porovnali mikrobióm kože atopických pacientov počas akútnych stavov s mikrobiómom ich kože v pokojnej fáze ochorenia, pri akútnych stavoch je mikrobióm zmenený, postihnuté miesta kože vykazujú chudobnejšiu diverzitu ako tie zdravé.
