Rošáda na pôdoryse bytu

ície na vymurovanie nových priečok, nové vodo– a elektroinštalácie vrátane obkladačiek a dlažby v novej kúpeľni a kuchyni, dlažby na WC a chodbe, laminátových parkiet v spálni a obývacej časti boli spolu asi polovičné. Ako vo sne.

Tento sen sa podaril uskutočniť Jarovi Nedelkovi, expertovi na japonské automobily a fanúšikovi rýchlych motocyklov, ako aj ďalšiemu tuctu susedov, ktorí si novozískané byty upravili podobne. Samozrejme, ako ostatní bežní smrteľníci, aj v navštívenom byte všetky manuálne práce robil majiteľ, niektoré s pomocou priateľov a príbuzných, odborné pod vedením majstra a tie hrubé, ako búračky, vysekávanie drážok a otvorov, sám. Náklady tým podstatne znížil. Na Slovensku to bude musieť byť ešte dlho tak.

Hľadanie riešenia

Neútulné členenie pôvodného bytu s jednou dlhou miestnosťou a kuchyňou nevyhovovalo predstavám o bývaní pre dvoch ľudí na prahu zrelého veku. Nový byt musel spĺňať nároky nielen na bežné domáce práce ako varenie, pranie, a na stolovanie i odpočinok, ale aj na prijímanie návštev. Zvlášť pri práci, ktorú si človek občas donesie zo zamestnania, treba zachovať dostatok súkromia pre druhého. To mohol splniť iba dvojizbový byt.

Na počiatku bola táto predstava. Nasledovalo množstvo konzultácií a inšpirovania sa príkladmi podobného riešenia, porady s odborníkmi a prieskum trhu nových materiálov a technológií. Až potom padlo rozhodnutie rozobrať nepraktické, neestetické a prekážajúce umakartové jadro, zatvoriť priechod z chodby do kuchyne, ktorá sa aj tak mala zmeniť na spálňu. Z priechodu do kuchyne a priestoru na kuchynskú linku sa mala stať kúpeľňa, predelením sedem metrov dlhej izby mala vzniknúť obývačka na odpočinok s čiastočne oddelenou kuchyňou a jedálenským kútom.

Predelenie veľkej miestnosti komplikovalo, že kuchynská časť by bola bez priameho denného svetla, čo nepôsobí najlepšie, a plná stena by obe novovzniknuté miestnosti opticky zmenšovala. Rozhodli sa pre polovičnú priečku odľahčenú priehľadom, čím získala aj vzdialenejšia kuchyňa počas dňa prirodzené svetlo. Navyše pohľad z kuchyne či od jedálenského stola do obývacej časti, ale aj naopak, môže kĺzať vo väčšom priestore. Odvážne riešenie sa osvedčilo, priehľad obložený rastlinami osviežuje obe časti a zmierňuje izolujúce pôsobenie steny takmer v strede miestnosti. Pritom vytvára netypicky vertikálne členený priestor s troma zónami – odpočinkovou, jedálenskou a kuchynskou. Kuchynsko-jedálenská časť je od obývacej odčlenená aj horizontálne – v obývacej časti a susednej spálni použili parkety, v pracovnej časti kuchyne a susediacej chodbe je zas dlažba.

Búranie a murovanie

Ďalším zásahom bolo vyrezanie otvoru na dvere do novej spálne. Tá vznikla z bývalej, pomerne priestrannej kuchyne. Pôvodný priechod do nej zamurovali a stal sa súčasťou kúpeľne, dosť veľkej pre dve osoby. Ako vidno z nákresov, priestor bývalej kúpeľne sa rozdelil medzi novú spálňu a zväčšené WC. Časť, ktorá ostala v spálni, vytvárala na jej pôdoryse akýsi výklenok takmer meter a pol široký a do metra hlboký. Ako stvorený na objemný šatník so zasúvacími dverami, ktorý zhltne bielizeň aj odevy celej domácnosti spolu s cestovnými taškami a rybárskym náradím. Šatník zabudovaný v stene ušetril priestor a výdavky na skrine.

Väčší priestor na WC, ktorý sa podarilo získať pri murovaní kúpeľne, zdanlivo nepodstatný v miestnosti určenej na krátky pobyt, môžeme odporúčať všetkým, čo trpia klaustrofóbiou alebo radi čítajú práve tam, kde je pokoj od vonkajšieho sveta.

Kúpeľňa má vlastnosť málo vídanú v panelových bytoch. Netreba sa báť, že pri čistení zubov či utieraní sa lakťom zhodíte všetok inventár určený na osobnú hygienu. Pri vchádzaní do vane sa tiež nemusíte obávať otlčených končatín od práčky alebo umývadla. V tejto kúpeľni si môže popri holiacom sa mužovi aj dáma „namaľovať novú tvár“ bez toho, aby sa obmedzovali. Dominantou kúpeľne je murovaná polica nad umývadlom a vaňou obložená obkladačkami. Tvorí jednotu s obkladom miestnosti a ľahko sa udržiava v čistote.

Chvála novým materiálom

Nové dimenzie prestavaného bytu sa podarilo dosiahnuť len vhodným výberom použitých murovacích a iných materiálov. Sadrokartón by dostatočne najmä zvukovo neodizoloval spálňu od kúpeľne, tehla s klasickou omietkou by spotrebovala viac vzácneho priestoru. Výber padol na Ipor. Dostatočne izoluje zvuk, na priečky stačí aj hrúbka sedem a pol centimetra, pracuje sa s ním pomerne rýchlo, spotrebuje sa niekoľkonásobne menej spojovacieho materiálu a vrchný poter sa meria na milimetre, a nie na centimetre ako pri omietkach. Okrem úspory času sú nezanedbateľné aj úspory na nákladoch za menej malty, prácnosť a energiu potrebnú na jej prípravu. Ipor možno rezať do oblúka, čo využili majitelia na zjemnenie priechodu z kuchyne na chodbu.

Medzi menej používané materiály patria aj krycie lišty na obkladačky. Spájajú v sebe praktickú funkčnosť a estetickú vyrovnanosť vnímania priestoru, chránia krehkú keramiku pred poškodením hrán a pred náhodným nárazom na hrany zasa naše ruky a nohy. Vytvárajú aj plynulý priechod medzi dvoma rovinami.

Zachovať príjemnú pohodu v ostatných častiach bytu aj pri varení sa podarilo vďaka kvalitnému filtrovanému odsávaniu. Keďže sú časti bytu prepojené, neustále v ňom cítiť pulzovať život, obyvatelia sa však vzájomne nerušia.

ĽUBOMÍR ŠIMNA

KRESBY a FOTO – AUTOR