jším u nás pestovaným stromom. Má rada výživnú, mierne kyslú pôdu, nedarí sa jej na vápencových podložiach a nemá rada zatienené miesta. Naopak, miluje slnko a priestor. Tvorí menšie stromy, vysoké do 5-6 metrov alebo kríky, pretože rada vyháňa z koreňového krčka ďalšie výhony a stabilizuje si rozložitú korunu. Skôr ako jej, často už začiatkom apríla, vyrašia listové pupence, otvorí prekrásne kvety, vysoké až 10 cm, ktoré stoja na vetvičkách ako exotické vtáky. Z vnútornej strany sú kvety biele, zvonka ružové až purpurové. Až keď kvety odkvitajú, rozvinú sa vajcovité, až 15 cm dlhé listy. Magnóliu Soulangovu vyšľachtil francúzsky šľachtiteľ Soulange a rozširuje sa od začiatku 19. storočia. V záhrade nemôže pokaziť žiadne zátišie, všade vyniká, ale najčastejšie sa sadí na chránené miesto k budovám alebo bránam. Pritom nevyžaduje ochranu pred mrazom, skôr pred jarným vetrom, ktorý ju v čase kvitnutia môže poškodiť.
Dnes má už množstvo kultivarov: od úplne bieleho s voňavými kvetmi (Alba Superba) až po stromy s tmavopurpurovými kvetmi alebo až 25 cm dlhými veľkými listami a pohárovými kvetmi (Lennei), vyšľachtenými v Taliansku koncom minulého storočia.
Pod magnóliami sa nedarí kobercovým prízemným kvetom, záhradníci hovoria, že magnólia zem otrávi. Botanicky patrí magnólia medzi veľmi staré druhy. Keď vám v záhrade vytvorí plodstvo, všimnite si, že štruktúrou pripomína šišku. Os „šišky“ sa vývojom stále skracovala. Keď mechúriky v plodstve magnólie uschnú, pukajú, červené semená z nich visia na dlhých stopkách. Semená tuho spia, ťažko klíčia, ale klíčivosť si uchovávajú mnoho rokov.
Z našich parkov a záhrad je ešte známa Magnolia stellata, strom pomerne malého vzrastu s bielymi voňavými hviezdicovými kvetmi.
V subtropických oblastiach vytvárajú magnólie často hlavnú drevinu parkovej výsadby a v čase kvitnutia poskytujú neopísateľný zážitok.
Zriedkavejšie sa v našich parkoch vyskytujú aj iné druhy magnólií, napríklad magnólia japonská, ktorá tvorí až 20 m vysoké stromy a má biele kvety, a magnólia trojlupienková, ktorá má nápadne veľké, až 60 cm dlhé elipsovité listy a veľké zapáchajúce kvety. V južnej Európe sa môžeme stretnúť s magnóliou veľkokvetou, ktorá tvorí 15-25cm široké čistobiele kvety.
Všetky magnólie sú odolné pred zamrznutím, preto sa intenzívne rozširujú a tvoria priam kráľovskú ozdobu už aj našich záhrad.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
