Antibiotiká pritom vedia pomôcť iba pri bakteriálnych, a nie vírusových ochoreniach, ktoré si môžu byť podobné.
"Mnohé ochorenia vyskytujúce sa počas zimy môžu mať rovnaké príznaky, ale nemusia vyžadovať rovnakú liečbu," pripomenul Radoslav Herda z OZ Slovenský pacient.
Kým spotreba antibiotík vyjadrená v odporúčanej dennej dávke na 1000 osôb je na Slovensku 23,8, priemer v krajinách OECD je 20,5. Okrem zbytočného predpisovania antibiotík je u nás problémom aj samoliečba antibiotikami. Na jej riziká chce upozorniť tohtoročný Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý pripadá na 18. novembra. "Ich zbytočné podávanie a nesprávne dávkovanie vedie nielen k znižovaniu ich účinnosti, ale nežiaducim vedľajším účinkom," upozornila riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku Darina Sedláková.
Väčšina antibiotík, 80 percent, sa pacientom na Slovensku predpíše v ambulanciách. Znižovanie predpisovania antibiotík pri chorobách, na ktoré neúčinkujú, môže prispieť k znižovaniu rezistencie baktérie. V rámci znižovania preskripcie antibiotík je preto povinnou výbavou pediatrov prístroj pre stanovenie C reaktívneho proteínu (CRP).
Vyšetrenie je jednou z možností, na základe ktorých sa môže lekár rozhodnúť pre liečbu pacienta antibiotikami. Prístroj je povinný aj pre všeobecných lekárov pre dospelých, vyšetrenia však hradí iba jedna z troch zdravotných poisťovní.
Nadmerné užívanie antibiotík prispieva k odolnosti baktérií, čo sa najmä v rozvojovom svete prejavuje výskytom nových super baktérií odolných voči všetkým antibiotikám. Tie sa tak vzhľadom na otvorené hranice dostávajú aj do vyspelých krajín.
Strata účinnosti antibiotík je celosvetový problém, predstavuje reálnu hrozbu vo verejnom zdravotníctve. Odolnosť baktérií voči používaným antibiotikám narastá rýchlejšie, ako sú zavádzané nové antibiotiká do klinickej praxe.
