FOTO SME - PAVOL MAJER
Je štíhla ako sedemnástka. Predklon urobí ako baletka. Ruky za chrbtom si spojí pružnejšie ako dvadsiatnička. Optimizmu a chuti do života má možno viac ako všetky dokopy. Júlia má šesťdesiat. Trinásť rokov jej poštárka nosila plný invalidný dôchodok, dnes oblečená v žltom trikote v telocvični plnej senioriek tvrdí, že odkedy cvičí jogu, nemá žiadne bolesti. Cvičí ju intenzívne denno-denne tretí rok.
„Bez cvičenia si neviem predstaviť deň. Vstávam o pol siedmej ráno, zacvičím si, aby som o deviatej bola fit. Potom sa naraňajkujem a mám krásny deň až do polnoci.“
Celý život mala veľké problémy s chrbticou.
„Od prvého stavca až po kostrč ju mám rozhádzanú. Medzi piatym a šiestym stavcom som mala úplne vydraté chrupavky. Keď sa pred dvadsiatimi rokmi reumatológ pozrel na moje snímky, povedal mi, že mám stavce ako sedemdesiatročná.“
Ležala po nemocniciach, chodila po liečeniach, po niekoľkých operáciách zostala takmer bezvládna, až skončila pred trinástimi rokmi v plnom invalidnom dôchodku.
„Hodiny a hodiny som hľadela do stropu a rozmýšľala, či vydržím tú bolesť. Teraz ma nebolí nič. A ak áno, dokážem si odblokovať chrbticu. Dnes nezjem jedinú tabletku. Lieky apriori odmietam,“ hovorí štíhla šesťdesiatnička a na ukážku si chytí ruky za chrbtom.
Joga jej učarovala tak, že sa ju rozhodla študovať na Univerzite tretieho veku.
„Každý deň si viem nádherne navodiť stimul, aby sa mi chcelo žiť, aby sa mi rátal deň. Aby bol každý pekný, zacvičím si tie cviky, ktoré ma napadnú, alebo cítim, že mi pomôžu. Mám svoje stabilné zostavy, ale od učiteľa jogy Juraja vždy pochytím niečo nové, čo ma osloví,“ hovorí útla blondínka s príťažlivým liptovským prízvukom, ktorý nestratila ani po rokoch bývania v Bratislave.
Júlia napriek dôchodkovému veku dnes opäť pracuje, aby si privyrobila k malej penzii a mala na svoje záľuby a svojich vnúčikov.
Už jedenásty rok študuje aj na univerzite tretieho veku.
„Joga je môj štvrtý odbor. Vždy som strašne túžila študovať aj architektúru, etnografiu, dejiny Slovenska. Splnilo sa mi to,“ hovorí žena, ktorá si zničila chrbticu v textilných fabrikách. „Teraz študujem archeológiu. Je to nekonečne krásne a som strašne rada, že som to zažila a môžem zažívať. Je ešte veľa odborov, ktoré by som chcela skúsiť. Moje životné hobby je sprievodcovstvo, chcem vedieť čo najviac o našej krajine.“
Vždy, keď cvičí v pivničnej telocvični na právnickej fakulte, pomyslí si na svoju dospelú dcéru alebo syna, že aj im by sa to veľmi zišlo. „Veľmi rada by som ich na cvičenie dotiahla.“
Desaťročnú vnučku už babička k joge pritiahla. Chodí na balet, má vraj už trocha poničenú chrbtičku, ale cvičí každý deň pozdrav slnku. Júlia si na žltý trikot obliekla otepľovačky a dodáva: „Keby som ja prestala cvičiť, viem, že bolesti by sa znova vrátili. Odmietam taký spôsob života.“ (uj)
Šesťdesiatročná Júlia bola trinásť rokov v plnej invalidite. Jogu cvičí tretí rok. Ruky za chrbtom si dnes spojí pružnejšie ako hociktorá študentka. Bez problémov urobí hlboký predklon, záklon, polohy s výkrutmi. Učiteľ jogy Juraj Gajdoš tvrdí, že seniori, ktorí cvičia denne, majú vynikajúce výsledky už po troch mesiacoch. Každý cvik, ktorý Júlia robí, každá poloha je liečivá. Uvoľňuje stuhnuté svaly, naťahuje skrátené a posilňuje oslabené. Na rozdiel od iných cvičení napríklad vo fitnescentrách, ktoré posilňujú a formujú len horné vrstvy svalstva, majú jogové cviky vplyv aj na vnútorné orgány. V spojení so správnym dýchaním masírujú, prekrvujú a liečia všetky orgány v tele.
