V indickom štáte Maharaštra sa nachádza najstarší jogový inštitút na svete Kaivalyadhama. Vznikol v roku 1924. Dnes je svetoznámy, chodia sem ľudia z celého sveta - liečiť sa, získať certifikát učiteľa jogy, rozšíriť si vedomosti od tamojších lekárov a jogaterapeutov.
Bývalý riaditeľ Výskumného ústavu jogy v Lonavle, doktor Mukund V. BHOLE, chodieval často aj do Československa. Od roku 1972 tu vzdelával učiteľov a inštruktorov jogy a práve on formoval československú jogovú školu. Počas jeho nedávnej návštevy na Slovensku sme tohto sivovlasého lekára, výskumného pracovníka, publicistu a jogaterapeuta požiadali o rozhovor:
Čo sa dá dnes ešte skúmať na joge? A prečo?
„Výskumný ústav jogy skúma vzťah jogy k vede, jogovú literatúru, terapeutické metódy jogy, skúma, ako výrazne joga preniká do biochémie, fyziológie, neurofyziológie, psychológie, telesnej výchovy. Pracovníci inštitútu sa venujú aj výskumu jogovej literatúry, skúmajú staré jogové texty a upravujú ich do modernej podoby, rekonštruujú fragmenty historických jogových textov. Pri začleňovaní jogy do medicíny hľadáme a určujeme najúčinnejšie liečebné metódy a postupy a súčasne sledujeme ich účinky v klinickej praxi.“
Takže u vás sa pacienti aj liečia?
„V ústave je nemocnica, kde sa pacienti liečia výlučne jogovými metódami. Aj v Bombaji je veľké zdravotnícke zariadenie, kde sa jogovými postupmi denne ambulantne lieči až okolo tisíc pacientov. Každého najprv vyšetrí lekár a po stanovení diagnózy ho odporučí špecializovanému cvičiteľovi, ktorý dostane presné inštrukcie, aké sústavy cvikov dýchacích či relaxačných techník má pri pacientovi uplatniť. Jogu dnes využívajú svetovo uznávaní lekári, vedci. Známy kardiológ Date lieči srdcové choroby aplikáciou jogy. Doktor Tulpule využíva terapeutický účinok jogy pri viacerých infarktových stavoch. Iní používajú jogové postupy pri liečbe detí s mentálnymi poruchami. Do ústavu často posielajú ľudí s rozpornými diagnózami a stavmi a predpokladajú, že by u nich mohla zabrať joga.“
Ktoré choroby možno liečiť jogou?
„Niektoré diagnózy bolesti hlavy, nádchu, rôzne dýchacie ťažkosti, bronchiálnu astmu, kŕče, angínu pektoris, infarkt myokardu, srdcové arytmie, hyperacitídu, prekyslenosť žalúdka, žalúdočné vredy, zápchu, niektoré sexuálne poruchy, choroby chrbtice, stavy úzkosti a depresie a celý rad ďalších ochorení.“
Takže joga môže v niektorých prípadoch suplovať lieky?
„Pri niektorých psychosomatických ochoreniach je to naozaj možné. Aby však nevznikol omyl, nehovoríme o úplnom vyliečení chorôb. Bolesti hlavy či iné ochorenia sa môžu vrátiť aj po uplatnení jogových techník.“
Ako možno vysvetliť mechanizmus, ktorým pôsobí joga na organizmus?
„Základom úspechu jogy v terapii je naučiť chorého narábať s vlastným neurovegetatívnym systémom, zosúladiť vôľou riadené a vôľou neriadené mechanizmy organizmu, vedome pôsobiť na vlastné pocity, dýchací proces, na celý organizmus. Joga má na mysli popri fyzickom vplyve cvičení predovšetkým mnohostranné pôsobenie na ľudské vnútro a sebaspoznávanie.“
Prečo je také dôležité spoznať sa?
„Pretože všetky stavy duševnej nerovnováhy, rozorvanosti, neistoty a dezorientovanosti, to všetko je v nás samých a nie mimo nás.
Joga je prežívanie, pociťovanie seba samého, spoznávanie toho, čo sa v nás deje. Učil vás to niekto niekedy? Spoznať samého seba je to najťažšie. Väčšina našich pocitov je plná rozporov, bolesti, trápenia. Celá jogová liečba je zameraná na to, aby človek našiel duševnú rovnováhu, aby ju aktívne prežíval, aby bol schopný udržať a nosiť v sebe stav duševnej radosti a spokojnosti.“
Možno povedať, že ľudia, ktorí cvičia jogu, netrpia tak často psychickými poruchami a chorobami? Je štatistika v Indii priaznivejšia pre ľudí, ktorí jogu cvičia?
„Áno, to určite. Ale platí to všade na svete.“
Mnohí si jogu pletú s mysticizmom, zamieňajú ju s náboženstvom, šarlatánstvom.
„Áno, aj do jogy sa počas tisícročí zaplietli mnohé nesprávne myšlienky, názory a smery, ktoré si našli svojich stúpencov. Práve preto je jednou z najdôležitejších úloh nášho ústavu strhnúť z jogy každý závoj mysticizmu, dokázať, že joga nie je ničím nepochopiteľným, že je to veda o živote a pre život, reálna veda so všetkými atribútmi, ktoré vede prislúchajú.“ (uj)
