Ľudia sa už viac ako dve tisícročia snažia pomáhať svojmu telu v prípade rôznych deformít či potreby nahradiť chýbajúce končatiny umelými. Ortopedická pomôcka by mala byť zhotovená tak, aby čo najmenej upozorňovala na seba, a tak aj na hendikep nositeľa. Zvlášť adolescenti citlivo vnímajú aj svoj vzhľad, preto je dôležitá nielen funkčnosť pomôcky, ale aj to, ako vyzerá.
Úlohy ortopedických pomôcok:
- náhrada stratenej funkcie,
- liečebná funkcia,
- náhrada stratenej časti tela.
Puberta a korzety
S rôznymi ortopedickými pomôckami sa stretávame odmalička. Ortopéd MUDr. Miloslav Smetana, primár operačného oddelenia Špecializovanej nemocnice pre ortopedickú protetiku Bratislava vysvetľuje, že už u novorodencov neonatológ kontroluje a posudzuje či majú správne vyvinuté nožičky, prítomnosť deformít, problém s bedrovými kĺbikmi, a či teda nie je potrebné aplikovať určité pomôcky, napríklad perinky, polohovacie a redresné dlahy, ktorými sa vyrovnávajú rôzne odchýlky končatín od správnej osi, neskôr ortopedické topánočky, vložky a iné pomôcky.
V období puberty podľa lekára ortopédi u detí najčastejšie riešia problémy s chrbticou – či už ide o chybné držanie tela, alebo vyšší stupeň – skoliózu. K možnostiam konzervatívnej liečby patrí nosenie ortézy trupu – korzetu.
Dizajn i materiál
Najmä dievčatá, zvlášť v citlivom období puberty veľmi ťažko znášajú, ak musia nosiť ortopedické pomôcky, napríklad korzet. Ortopéd Miloslav Smetana potvrdzuje, že estetické hľadisko je takisto dôležité. Podľa neho nosenie ortopedických pomôcok malé deti ešte akceptujú, no deti vo vyššom veku sa už v kolektíve hanbia, istým spôsobom ich to hendikepuje.
Týka sa to aj korzetov, ktoré prekonali určitý vývoj od takých, ktoré boli ozaj viditeľné. Boli síce funkčné, no dizajnové hľadisko sa nebralo do úvahy. „Psychologicky ide o zásah do integrity človeka, najmä u mladých ľudí,“ hovorí lekár a dodáva, že preto je okrem funkčnosti veľmi dôležitý aj dizajn takejto pomôcky. V posledných rokoch sa podľa neho zlepšili aj materiálové možnosti, veľmi dôležité je totiž aj to, z akého materiálu je pomôcka vyrobená: či je ľahký, priedušný a pod.
Napríklad korzety deti často nosia aj 23 hodín denne, takže musí byť zabezpečený maximálny komfort pri nosení, aby dieťa bolo takúto liečbu ochotné akceptovať. Využitie nových materiálov umožnilo napríklad znížiť hmotnosť pomôcky, čo sa prejaví na menšom energetickom výdaji pacienta pri jej nosení.
Jednoduchšie postupy
Výrobcovia sa snažia vylepšovať nielen funkčnú, ale aj estetickú stránku – napríklad spomínané korzety môžu mať rôznu farebnosť, potlač. Lekár zdôrazňuje aj význam napredovania v oblasti technológie výroby pomôcok, čo je veľmi dôležité, keďže sa vyrábajú pacientovi na mieru. V posledných rokoch sa miery na výrobu všetkých druhov pomôcok odoberajú pomocou digitálnych skenerov.
Ortopedickí technici tak môžu miery upraviť priamo v počítači podľa potreby pacienta a druhu vyrábanej pomôcky. Tým sa eliminovalo napríklad nepríjemné a obťažujúce sadrovanie pacientov pri výrobe negatívu na výrobu korzetu, keď pacient musel vydržať postojačky v špeciálnom závese nielen zdĺhavé ovínanie sadrovými obväzmi, ale následne asi hodinu stáť v sadrovom obväze okolo trupu. Netreba zdôrazňovať, že takéto postupy boli zvlášť náročné pre detských pacientov.
Prečo je dôležité ich nosiť
Dieťa podľa ortopéda nemá vlastnú vôľu, aby aplikovalo pomôcku tak, ako určil lekár. Veľmi dôležitá je preto spolupráca rodičov s lekárom. „Tam, kde rodič v dostatočnej miere nefunguje, liečebné výsledky sú zlé. Korzety často končia pod posteľou, alebo na skrini bez toho, aby vykonávali to, čo majú. Funkciou korzetu je zastaviť progresiu krivky zakrivovania chrbtice v rozličných rovinách,“ vysvetľuje ortopéd.
Niektoré korzety sú určené len na spanie, niekedy však lekár indikuje ich nosenie aj 23 hodín denne, dieťa skladá korzet iba pri hygiene alebo na plavárni, ale inak ho stále nosí. „Ak v takom prípade rodič dostatočne nespolupracuje, je tu nebezpečenstvo, že v období prudkého rastu môže dôjsť ku tzv. malignizácii krivky – zakriveniu pri skolióze, a to až tak, že je potrebné operačné riešenie.
A to sú už zložité zákroky. Niekedy sa stáva, že ani pri nosení korzetu a dodržaní liečby nie je efekt dostačujúci, potom sa robia stabilizačné operácie na chrbtici,“ hovorí ortopéd. Ak teda lekár určí nosenie akejkoľvek pomôcky, predpísaný režim treba dodržiavať. Odborník dodáva, že dôležité sú aj včasné kontroly u lekára aj na ortopedickej protetike, pretože detský organizmus rastie a po čase už pomôcka nie je vhodná. Vtedy sa buď podľa potreby upraví, alebo sa zhotoví nová.
Kedy lekár môže predpísať korzet:
- deformity trupu (napríklad skolióza),
- poúrazové stavy,
- po operácii chrbtice,
- zlomeniny stavcov pri osteoporóze.
Netreba to preháňať
Do rodiny ortéz nepatria len korzety – ortézy trupu, ale napríklad aj členkové či kolenné ortézy. Tie sa podľa lekára u mladších ľudí najčastejšie aplikujú v prípade liečby po úrazoch pri lyžovaní, korčuľovaní, bicyklovaní, futbale, kontaktných športoch.
U starších pacientov sú ortézy indikované najmä pri degeneratívnych ochoreniach – v určitej fáze vývoja artrózy, kde je súčasťou liečby nosenie kolennej alebo členkovej ortézy, keď je potrebné podporiť a spevniť kĺb. „Ortézy by sa mali nosiť prísne v režime, aký určil lekár, pretože prílišné nosenie ortézy spôsobuje atrofiu – oslabenie svalstva, a to často ešte zhoršuje prvotnú príčinu, pre ktorú lekár ortézu indikoval. Takže ani nosenie ortézy netreba preháňať,“ upozorňuje ortopéd Miloslav Smetana.
Zaujímavosti z histórie
Človek mal oddávna snahu nahrádzať stratené končatiny a minimalizovať dôsledky postihnutia pomocou nejakej pomôcky.
V publikácii 50 rokov zdravotnej starostlivosti v ortopedickej protetike na Slovensku, ktorej autorom je MUDr. Ján Koreň, primár protetického oddelenia FN a prvý riaditeľ ŠNOP, v súčasnosti Hlavný odborník pre ortopedickú protetiku MZ SR, sa uvádza, že najstarším písomným záznamom takýchto snáh je zmienka gréckeho historika Herodota z 5. storočia pred naším letopočtom.
Herodotos spomína prípad gréckeho vojenského zajatca, ktorý si odrezal nohu, aby sa oslobodil z okov a mohol ujsť zo zajatia. Chýbajúcu končatinu mu nahrádzala drevená protéza, ktorá mu dokonca umožňovala bojovať.
V knihe sa možno dočítať, že najstaršiu náhradu amputovanej hornej končatiny – protézu ruky, našli archeológovia v Egypte, v sarkofágu múmie mnícha asi z roku 330 pred naším letopočtom. RTG snímky odhalili, že protéza, ktorá mala päť prstov z bavlny spevnenej živicou, nahrádzala ruku, ktorá mužovi buď chýbala od narodenia, alebo o ňu prišiel vo veľmi mladom veku.
Prínos vojnového chirurga
Ľudia teda už v dávnoveku vyrábali pomôcky, ktoré mali zmierniť, prípadne zakryť určitú deformitu, podporiť organizmus alebo nahradiť stratenú funkciu – v histórii by sme našli množstvo príkladov.
V oblasti výroby protéz boli veľkým prínosom snahy vojnového chirurga Ambroise Parého (1510 – 1590, ktorý sa venoval predovšetkým ošetrovaniu strelných poranení. Jeho knihy sa stali učebnicami vojnovej chirurgie. Spomeňme napríklad spis „Dix Livres de la chirurgie“, ktorý publikoval v roku 1564 a v ktorom okrem skúseností najmä z vojnovej chirurgie uvádzal i podrobné náčrty protéz hornej a dolnej končatiny.
V publikácii sa dozvedáme, že „Parré navrhol a popísal rad kovových protéz hornej a dolnej končatiny, ktoré zhotovoval umelecký kováč. Okrem toho navrhol prístroje na liečenie deformácií nôh a korzety na liečenie chorôb chrbtice.“
