Mikrobiálne osídlenie našej pokožky, pre ktoré najnovšie odborníci používajú výraz kožný mikrobióm, je spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré žije vo fyziologicky a topograficky odlišných prostrediach.
Mikrobióm – predtým označovaný ako mikroflóra, je nový termín, pod ktorý spadá súhrn génov všetkých mikroorganizmov v ľudskom tele, a preto je považovaný za „druhý ľudský genóm“, ktorý tvorí nevyhnutnú súčasť ľudského organizmu.
Čo presne si máme pod mikrobiómom predstaviť? Tvoria ho všetky nepatogénne mikroorganizmy v ľudskom tele vrátane baktérií, kvasiniek, vírusov, protozoí alebo roztočov. Mikrobióm osídľuje päť častí nášho tela: nosovú sliznicu, ústnu dutinu, pokožku, tráviaci a močovo-pohlavný trakt. A podobne ako otlačky prstov, každý z nás má aj svoj unikátny mikrobióm.
Naše telo obýva 10-krát viac baktérií a mikroorganizmov ako máme ľudských buniek – každý štvorcový centimeter pokožky je domovom až 106 baktérií. Iba na pokožke je známych viac ako 500 druhov baktérií s viac ako 2 miliónmi génov. Pre porovnanie – ľudský genóm obsahuje okolo 25 000 génov, kým baktérie ich majú okolo 3 miliónov, čo im dáva obrovskú rozmanitosť. Ľudský mikrobióm je tak omnoho univerzánejší a schopnejší ako ľudský genóm.
Kožný mikrobióm sa vyskytuje na špecifických miestach významne determinovaných kolonizáciou dominantných baktérií. Tie sa zdržiavajú na miestach s určitým mikroprostredím, ktoré môže byť vlhké, suché či mastné. Možno povedať, že pokožka je ekosystém fyziologicky a topograficky odlišných kožných lokalít.
Napríklad podpazušie so svojím vlhkým prostredím leží pomerne blízko suchého a hladkého predlaktia, ale tieto dve kožné lokality sú pravdepodobne ekologicky odlišné tak ako ako prales a púšť. Každá kožná lokalita má teda svoje zvláštnosti a od toho sa odvíja aj diverzita mikrobiálneho osídlenia. Skúmaním ľudského mikrobiómu a jeho vzťahu k ľudskému zdraviu sa tak otvárajú nové možnosti nielen v liečbe, ale i v prevencii mnohých ochorení.
