Podľa niektorých štúdií existuje napríklad súvislosť medzi krvnými skupinami a vznikom srdcovo-cievnych ochorení, najmä infarktu a náhlej cievnej mozgovej príhody. A vedci napríklad predpodkladajú, že existuje aj spojitosť medzi zriedkavou krvnou skupinou a problémami s pamäťou vo vyššom veku.
Skupinu AB majú asi 4 % populácie a podľa niektorých amerických vedcov sú ľudia s touto krvnou skupinou v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú ostatné krvné skupiny náchylnejší k vzniku ťažkostí s pamäťou, ktoré môžu vyústiť až do demencie.
Vedecký tím pod vedením lekárky Mary Cushman z University of Vermont College of Medicine, Burlington analyzoval údaje asi 30 000 obyvateľov USA vo veku 45 a viac rokov. Štúdia trvala tri roky a vedci z celej skupiny sledovaných neskôr vybrali skupinu 495 účastníkov, u ktorých sa počas trojročného trvania experimentu objavili poruchy myslenia a ťažkosti s pamäťou a zistili, že 6 % účastníkov tejto skupiny malo krvnú skupinu AB. Výsledky porovnávali so skupinou 587 účastníkov štúdie, u ktorých sa ťažkosti neprejavili.
Podľa lekárky štúdia ukazuje súvislosť medzi krvnou skupinou a rizikom zhoršenia kognitívnych funkcií. Navyše niekoľko štúdií preukázalo, že faktory ako hypertenzia, vysoký cholesterol a cukrovka zvyšujú riziko zhoršenia kognitívnych funkcií a vzniku demencie.
Na druhej strane však Dr. Simon Ridley z Alzheimer’s research UK, ktorý patrí k popredným odborníkom na Alzheimerovu chorobu hovorí, že je ešte priskoro jednoznačne hovoriť o tom, či by krvná skupina AB mohla znamenať aj zvýšené riziko spomínaných problémov s pamäťou.
Aby vedci dospeli k jednoznačnejším záverom, ktoré by poukazovali na súvislosť medzi krvnou skupinou, jej vlastnosťami a rizikom zhoršovania kognitívnych funkcií a vznikom demencie, bude určite potrebné uskutočniť ďalšie výskumy.
Jednoznačne však podľa Dr. Ridleyho možno na základe dôkazov povedať, že „najlepšia cesta, ako si udržať zdravie mozgu je vyvážená strava, pravidelná fyzická aktivita a nefajčenie.“
