Hlasy z tábora odporcov mlieka vravia, že mlieko je potravou určenou pre teľatá, a tak nemá čo robiť na jedálnom lístku človeka. Iní radi poukazujú na to, že mlieko zahlieňuje a je zdrojom mnohých zdravotných komplikácií, dokonca sa možno stretnúť s názorom, že spôsobuje rakovinu...
Otázne je, kto v skutočnosti stojí za šírením takýchto názorov a aké sú pohnútky. Iste – bol by to priestor pre rôzne špekulácie až konšpiračné teórie, to však prenechajme iným. Skúsme sa na mlieko pozrieť z pohľadu odborníkov, ktorých názory sú podložené výsledkami serióznych vedeckých štúdií a výskumov.
Prečo ho potrebujeme
Pokiaľ ide o to, či je mlieko vhodnou potravinou pre človeka, tak gastroenterológ a dietológ MUDr. Peter Minárik zdôrazňuje, že „ľudský organizmus vstrebáva potrebné množstvo vápnika práve a najľahšie z kravského mlieka, a to po celý život.“ Sú, samozrejme, aj potraviny s vyšším obsahom vápnika - napríklad mak, avšak rolu zohráva aj to, ako dokáže ľudský organizmus využiť obsiahnuté látky - v tomto prípade vápnik.
Netreba pripomínať, že vápnik je pre zdravie nevyhnutný, potrebujeme ho nielen pre zdravie kostí a zubov, ale dôležitý je napríklad aj pre prenos nervových vzruchov, podporuje činnosť srdca, pomáha znižovať vysoký tlak krvi i hladinu „zlého“ LDL cholesterolu, zmierňovať alergické reakcie, u žien sa jeho nedostatok môže podpisovať na menštruačných ťažkostiach, umožňuje správnu zrážanlivosť krvi, závisí od neho aj pohyblivosť spermií, pomáha v prevencii artritídy, môže prispieť aj k lepšiemu spánku a pod.
Nielen pre vápnik sa cení
Mlieko je cenenou potravinou nielen pre obsah vápnika, lekár dopĺňa, že „mlieko takisto obsahuje selén, ktorý spomaľuje proces starnutia a prispieva k ochrane imunitného systému. Taktiež je dokázané, že kyslé mliečne produkty pomáhajú upravovať poruchy trávenia, chránia pred infekciami tráviaceho traktu či napríklad zlepšujú stav pleti.“
Primerané dávky vápnika (v našich podmienkach je denný príjem 1000 – 1200 mg) znižujú riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka. V súvislosti s rakovinou a mliekom, resp. vápnikom sa na druhej strane zvykne poukazovať na riziko vzniku rakoviny prostaty.
Lekár vysvetľuje, že výsledky niektorých štúdií potvrdili zvýšené riziko rakoviny prostaty pri vysokých dávkach vápnika (denný príjem viac ako 2000 mg). A tak je aj vzťah mlieka k riziku zhubných nádorov predmetom ďalších štúdií, avšak nateraz sa podľa odborníka mlieko a mliečne výrobky v kontexte pestrej zdravej výživy s prevahou rastlinnej zložky potravy pokladajú za súčasť zdravého stravovania.
Problémy jednotlivcov
Pravda je, že mlieko môže niekomu spôsobovať isté zdravotné problémy, treba si však uvedomiť, že takisto aj iné potraviny môžu byť u niekoho zdrojom zdravotných ťažkostí a neznamená to, že by sme ich preto úplne odpísali a tvrdili, že sú vo všeobecnosti škodlivé a nevhodné.
„Ak má človek problémy s trávením kravského mlieka, ide v našich zemepisných podmienkach o tráviacu poruchu jedinca, nie ľudského druhu ako takého,“ dodáva MUDr. Peter Minárik. V súvislosti s konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov je najčastejším problémom intolerancia laktózy, trpí ňou však v priemere len asi 2 až 10 % Európanov.
Odporúčania na základe dôkazov
Lekár zdôrazňuje, že výskumy dokazujú, že ľudská evolúcia za posledných 5000 rokov urobila najväčší skok v histórii ľudstva a veľmi sa zrýchlila. Hovorí, že v prípade Európanov bol v rámci týchto zmien relatívne nedávno objavený gén, ktorý im v dospelosti pomáha lepšie tráviť mlieko.
Oficiálne zdravotnícke organizácie a inštitúcie vo svojich výživových pokynoch založených na vedeckých dôkazoch odporúčajú piť mlieko a jesť mliečne výrobky, ako sú jogurty alebo syry. Ako príklad lekár uvádza, že Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo zdravotníctva USA vo svojom oficiálnom stanovisku o zdravej výžive pokladajú za dôležité, aby si mlieko zvykli piť už malé deti, pretože ľudia, ktorí si zvyknú piť mlieko v skorom veku, ho väčšinou pijú aj v neskoršom období počas dospelosti.
Alergia nie je intolerancia
Okrem spomínanej intolerancie laktózy sa v súvislosti s mliekom možno stretnúť aj alergiou na mliečnu bielkovinu. Treba pripomenúť, že ide o odlišný problém s odlišným mechanizmom a ľudia, ktorí trpia touto alergiou, nesmú piť mlieko ani konzumovať mliečne výrobky.
Lekár však upozorňuje, že niektorí z týchto alergikov v neskoršom období svojho života kravské mlieko dobre tolerujú. Naproti tomu ľudia, ktorí nie sú alergickí na mliečne bielkoviny, ale iba neznášajú mliečny cukor (laktózu), môžu piť bezlaktózové mlieko a väčšina z nich dobre toleruje aj kyslé mliečne výrobky ako napríklad jogurty, ktoré obsahujú kyselinu mliečnu a iba málo laktózy.
Zahlieňuje či nezahlieňuje?
Veľmi často sa možno stretnúť s názorom, že mlieko zahlieňuje, a tak je nežiaducou potravinou. Nie je to pravda. Lekár vysvetľuje, že mlieko vytvára na sliznici tráviaceho traktu ochranný film (emulziu tuku a vody), ktorý sa po veľmi krátkom čase trávenia rozkladá na základné živiny.
„Ako príklad môžeme uviesť oficiálne stanovisko kanadských pediatrov k problematike zahlieňovania mliekom u detí s astmou. V citovanom stanovisku sa uvádza, že v súčasnosti nie sú žiadne dôkazy o priamom spojení medzi konzumáciou mlieka, zvýšenou tvorbou hlienov a astmou.
Lekárom odporúčajú, aby aj naďalej podporovali rodičov, "aby sa riadili oficiálnym odporúčaním Ministerstva zdravotníctva Kanady a pravidelne dávali svojim deťom piť mlieko. Kanadskí zdravotníci odporúčajú dve denné porcie mlieka (0,5 l) pre deti od 2 do 8 rokov a 3 až 4 denné porcie mlieka (0,75 – 1,0 l) pre deti od 9 do 13 rokov,“ uvádza odborník.
