Všetci to poznáme. Veľa úloh v práci, ktoré je najlepšie splniť už dnes. Zvládnuť aspoň päť vecí naraz (lepšie desať), do toho choré dieťa, zastupovanie za kolegu, rodinné udalosti, pokazené auto či zháňanie opravára na kvapkajúce kohútiky. Nestíhame, sme nervózni, rezignujeme. Napätie v práci, v ktorej trávime väčšinu dňa, negatívne ovplyvňuje náš celodenný výkon.
Nedávny celoeurópsky prieskum ukázal, že 70 % zamestnancov sa domnieva, že najčastejšou príčinou pracovného stresu je neistota v zamestnaní, 66 % pripisuje stres nadmernému počtu odpracovaných hodín a pracovnej záťaži. Dokonca 60 % pracovníkov uviedlo, že sú vystavení neprijateľnému správaniu, ako je šikanovanie alebo obťažovanie.
Polovica opýtaných uviedla: „Stres na pracovisku je bežný!“ A štyria z desiatich zamestnancov si myslia, že problém stresu sa na ich pracovisku nerieši správne. Stres možno znižovať dobrou organizáciou práce, ale až 40 % zamestnávateľov považuje riadenie psychosociálneho rizika a napätia na pracoviska za ťažšie, než zabezpečenie ochrany zdravia pred úrazom.
Nákup ochranných pomôcok vo výrobnom podniku, zabezpečenie školení o bezpečnosti pri práci, alebo moderného technického vybavenia je pre zamestnávateľa ľahšie, než vytvorenie dobrých pracovných vzťahov a manažovanie pracovných postupov.
Protichodné úlohy zvyšujú stres
„Na pracoviskách, kde sa duševne pracuje, narastá stres ešte viac ako vo výrobe. Zamestnanec často dostáva protichodné úlohy a chýba podpora nadriadených. Práca za počítačom trvajúca celé hodiny nie je tiež zdraviu prospešná, aj keď ju nezaraďujeme medzi rizikové práce.
Zákon určuje, že po 4 hodinách nepretržitej práce musí byť umožnená prestávka. Toto sa však nedá skontrolovať. Závažné je, že ľudia si prenášajú problémy a prácu domov, tam, kde by mali vypnúť a venovať sa rodine a sebe. Potom sú vyčerpaní, cítia sa nedocenení a nevedia, čo majú robiť.
Vo výrobe je systém práce viac kontrolovateľný. Inšpektori preverujú normovanie práce, či sa na zamestnanca nekladú nesplniteľné požiadavky,“ uvádza na margo zvyšujúceho sa stresu na pracoviskách Ing. Laurencia Jančurová z Národného inšpektorátu práce a Národného kontaktného miesta Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Byť aktívny a predchádzať napätiu
Odborníci hovoria, že treba určiť konkrétne riziká na pracovisku. Manažéri aj zamestnanci musia poznať varovné príznaky začínajúceho sa pracovného stresu. Druhým krokom je ich vyhodnotenie a stanovenie priorít. Pri samotnej realizácii predchádzania stresu by sme mali konať postupne.
„Je dobré mať na pamäti, že jednotlivci môžu na rovnaké okolnosti reagovať rozdielne. Napríklad, niektorí ľudia zvládajú obdobia vysokých nárokov a prísnych termínov ľahšie než iní. Ak je to možné, v hodnotení psychosociálnych rizík by sa mali zohľadňovať psychologické danosti a potreby zamestnancov, ktoré súvisia napríklad s pohlavím, vekom alebo so skúsenosťami,“ konštatuje L. Jančurová.
Čo vytvára dobré psychosociálne prostredie?
Keď zamestnanci majú:
- dostatok času a samostatnosti na plnenie svojich úloh,
- minimum monotónnych úloh alebo sa pri nich striedajú,
- podieľajú sa na rozhodovaní týkajúcom sa ich práce a sú motivovaní, aby navrhli postupy a časový plán,
- vedomie, že rozdeľovanie práce, odmien, kariérnych príležitostí je spravodlivé,
- priateľské a povzbudivé pracovné prostredie,
- otvorenú a obojsmernú komunikáciu s manažérmi.
Zamestnanci v dobrom pracovnom prostredí vyjadrujú vysokú mieru spokojnosti, čo sa odráža na ich výkone a dokážu plne využiť svoje schopnosti. Zamestnávateľ tak získava výhodu vysokej hospodárskej výkonnosti a zaznamenáva nízku mieru práceneschopnosti. Zamestnanci z takéhoto zamestnania neradi odchádzajú.
Manažéri a stres
Až 80 % manažérov sa obáva stresu na pracovisku. Na druhej starne – iba 30 % organizácií v Európe má zavedené postupy riešenia stresu, ktorý vzniká v práci. Organizácie s viac ako 250 zamestnancami venujú vyššiu pozornosť psychosociálnym rizikám na ich pracovisku.
Práve ľudia pracujúci v malých podnikoch sa sťažovali na nedostatok podpory, vhodného usmernenia a pomoci. Skúsenosti ukazujú, že aj pri obmedzených zdrojoch je možné tieto riziká riešiť so ziskom.
Výhody riadenia prinášajú viac pozitívneho pre majiteľa, než straty zapríčinené stresom, chaosom a striedaním zamestnancov. Rovnako ako iné zručnosti, aj schopnosť dobrého riadenia a vedenia ľudí sa dá naučiť a rozvíjať. Nie je pravda, že dobrým manažérom sa človek musí narodiť.
Ako podporiť duševnú pohodu?
Ľudia v konštruktívnom prostredí dokážu veľa, sú zdravší a spokojnejší. Ako na to v zamestnaní:
- umožniť pružný pracovný čas (ak je to možné z hľadiska spôsobu práce),
- poskytovať pomoc s každodennými problémami, ako je napríklad prístup k opatrovaniu detí,
- informovať manažérov a zamestnancov o duševnom zdraví,
- zabezpečiť bezplatné psychologické poradenstvo a pomoc,
- vytvoriť podmienky na fyzické aktivity zamestnancov.
Psychosociálne riziká vedúce k stresu sa môžu vyskytnúť na každom pracovisku a kvalita zamestnávateľa súvisí s úrovňou stresu, ktorý zažívajú zamestnanci.
Európske zistenia zdôraznili, že až 50 % všetkých vymeškaných pracovných dní možno pripísať pracovnému stresu a psychosociálnym rizikám. Je to druhý najčastejšie sa vyskytujúci zdravotný problém súvisiaci s prácou, hneď po ochoreniach pohybovej sústavy, napríklad chrbtice.
Čo urobiť pre zníženie stresu vo výrobných podnikoch?
- Predchádzať úrazom,
- zabezpečiť nosenie pracovných pomôcok,
- motivovať zamestnanca výberom pohodlných pracovných doplnkov,
- pripraviť relaxačné podujatia za účasti rodinných príslušníkov,
- podporovať možnosti zdravej výživy a životného štýlu,
- počas chrípkového obdobia zabezpečiť ovocie a vitamínové doplnky.
Ako eliminovať stres v zamestnaniach s duševnou prácou?
- Umožniť pružný pracovný čas a home office (prácu z domu),
- komunikovať napätie a počúvať názory zamestnancov,
- zabezpečiť diskrétne psychologické poradenstvo,
- zorganizovať kurz nácviku správnej techniky dýchania a relaxácie,
- poskytnúť dostatok času na oddych – aj s rodinami,
- dostupnosť športových aktivít sedem dní v týždni.
