Ak sa chcete zdravo stravovať, mali by ste pri príprave pokrmov zohľadniť viacero faktorov. Základ je výber vhodných potravín – najlepšie je kupovať v čo najväčšej miere základné a jedlo si pripravovať sami, odborníci orpodúčajú vyhýbať sa konzumácii polotovarov, priemyselne spracovaných potravín a pod. Dbajte nielen na to, koľko a ako často počas dňa jete, ale aj na to, aké je zastúpenie jednotlivých živín, množstvo energie, ktorú prijmete počas celého dňa, ako aj jej správne rozloženie počas dňa.
Univerzálny a pritom presný návod, ktorý by detailne a konkrétne určoval, ako by sme sa mali zdravo stravovať, nie je, treba vždy prihliadať aj na individuálne okolnosti, možnosti a zdravotný stav konkrétneho človeka, a podľa niektorých odborníkov napríklad aj na geografický kontext (jesť potraviny typické pre podnebné pásmo, v ktorom človek žije) a pod. Samozrejme, ak zistíme, že nám nejaká potravina „nesedí“ alebo dokonca spôsobuje výrazné zdravotné ťažkosti – a vo všeobecnosti môže byť považovanú za zdravú – určite ju obmedzíme alebo úplne vylúčime z jedálneho lístka.
Parenie, varenie, smaženie...
Dôležité je však aj to, akým spôsobom potraviny upravujeme; napríklad aj mastný bravčový rezeň pripravený v klasickom trojobale bude pre zdravie rizikovejší ako napríklad morčací naprírodno. Spôsob úpravy pokrmov má vplyv aj na glykemický index (GI) potravín, ktorý je dôležitým ukazovateľom najmä pre diabetikov.
Napríklad GI zemiakov sa mení v závislosti od toho, či ich uvaríte vo vode, na pare, upečiete v šupke. Tie isté cestoviny budú mať nižší GI, ak ich uvaríte „al dente“ ako keď budú rozvarené, GI sa mení aj podľa toho, či napríklad zeleninu budete jesť v surovom stave alebo ju tepelne upravíte a pod.
Niektoré druhy zeleniny sa zasa odporúčajú jesť skôr tepelne upravené ako surové – pre lepšiu biologickú využiteľnosť niektorých látok (napr. rajčiny) alebo sa odporúča ich konzumácia v kombinácii s napríklad olivovým olejom a pod.
Varenie v pare – zachová sa najviac výživných látok, príprava je jednoduchá, jedlo je chutné, diétne, sviežo vyzerá, nemusíte ho príliš soliť, lebo si vo veľkej miere zachováva aj minerály. Pripravovať takto môžete zeleninu, mäso i ryby. Niektorí odborníci odporúčajú takto pripravovať aj hnedú ryžu, aby si zachovala čo najviac vitamínu B1.
Varenie vo vode – je takisto šetrné, no živín sa už zachová menej, časť sa vylúhuje vo vode. Jedlo je diétne, pretože nepotrebujete tuk. Negatívom oproti príprave v pare je horšia chuť.
Pečenie – teplota vo vnútri potraviny môže byť nižšia ako na jej povrchu, čo môže byť problém najmä pri príprave mäsa. Môže byť totiž zdrojom patogénnych mikroorganizmov, ktoré treba dostatočnou tepelnou úpravou zlikvidovať.
Vysmážanie – tento spôsob prípravy vám lekári najčastejšie budú zakazovať, a to najmä pre množstvo tuku, ktorý je pri vysmážaní potrebný. Niektoré tuky sa prepaľujú a dôsledkom je vznik karcinogénnych látok.
V tomto prípade je podľa odborníkov problém aj samotné mäso, a to preto, že zvlášť v červenom (ale aj v bielom a rybacom) sú v svalovine prítomné aminokyseliny a iné látky, z ktorých sa pôsobením vysokých teplôt tvoria tzv. heterocyklické amíny – rizikové látky, ktoré môžu pôsobiť ako karcinogény. Platí to aj o príprave mäsa grilovaním.
