SME
Streda, 3. jún, 2020 | Meniny má KarolínaKrížovkyKrížovky

Viete si poradiť so stresom?

V súvislosti so zdravím sa často spomína stres ako jedno z podstatných rizík mnohých ochorení. Lekári i psychológovia nám radia zbaviť sa stresu, alebo ho aspoň čo najviac zmierniť. Ako si s tým však poradiť?

(Zdroj: Fotolia)

Ľahko sa to hovorí, no v skutočnom živote to vôbec nie je ľahké a nie každý to sám dokáže. Stresujúcich faktorov je veľa, sú rozmanité, a nie u každého rovnaké. Určitá forma a miera stresu je potrebná, je prirodzenou súčasťou našich životov, stres môže byť dokonca aj motivačným činiteľom. Na druhej strane má však najmä chronický stres negatívny dopad na zdravie.

Fyziologička MUDr. Katarína Babinská, PhD. z fyziologického ústavu LFUK v Bratislave vysvetľuje, že „ak sa ocitneme v stresovej situácii, akoby sa v našom tele zapol alarm. Nervový systém a žľazy s vnútorným vylučovaním vysielajú povely do mnohých orgánov a systémov, ktorých činnosť sa mení. Zvýši sa látková premena, rozbúcha sa srdce, zrýchli sa dýchanie, prekrvia sa nám svaly.“

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu

Lekárka dodáva, že z krátkodobého hľadiska je takáto reakcia prospešná, pretože nám pomáha čo najlepšie zvládnuť stresovú situáciu, ak ale trvá dlho, môže mať nepriaznivé dôsledky a podmieniť vznik škodlivých prejavov stresu.“ Kedy však hovoríme o dlhodobom strese? Ak trvá dva týždne, mesiace?

„Pod pojmom dlhodobý stres zväčša vnímame záťažovú situáciu, ktorá trvá niekoľko mesiacov. Nepriaznivé dôsledky stresu zväčša závisia nielen od toho, ako dlho trvá, ale aj od jeho intenzity. Pri veľmi intenzívnom strese sa môžu účinky prejaviť aj za kratší čas,“ upresňuje lekárka.

Krátkodobý a chronický

V čom sa teda líši pôsobenie krátko- a dlhodobého stresu na naše zdravie? Lekárka vysvetľuje, že každá stresová situácia kladie na naše telo zvýšené nároky a organizmus musí vyvinúť zvýšené úsilie, aby stresovú situáciu zvládol. Ak stres pôsobí iba krátkodobo, po jeho odznení si organizmus môže oddýchnuť a opätovne začať normálne fungovať.

Skryť Vypnúť reklamu

„Pri dlhodobom strese, alebo ak sa stresové situácie často opakujú, telo nemá čas na regeneráciu. Nervový systém a stresové hormóny udržiavajú chod organizmu v záťažovom režime, prelaďuje sa látková premena, utlmuje sa činnosť imunitného systému a môže nastať vyčerpanie organizmu. Stres môže mať svoj podiel na vzniku srdcovo-cievnych ochorení, vysokého krvného tlaku, obezity, či cukrovky,“ upresňuje odborníčka.

Ako na to?

Klinický psychológ a psychoterapeut Martin Miler hovorí, že ide síce o jednoduchú otázku, odpoveď však jednoduchá nie je. Podľa neho je totiž dôležité brať do úvahy špecifiká konkrétneho človeka, vychádzať z jeho vnútorného založenia. „Vždy je teda vo veľkej miere individuálne, aké konkrétne postupy sú pre konkrétneho človeka vhodné. Vo všeobecnosti však možno povedať, že redukovať stres nám môže pomôcť napríklad aj tréning optimistického nazerania na svet,“ dodáva odborník.

Skryť Vypnúť reklamu

Jednoduchá pomoc – pohyb

Za nesmierne dôležitú a neodmysliteľnú súčasť stratégie zvládania stresu považuje psychológ pohyb, potvrdzujú to aj lekári. Pravidelná, veku, schopnostiam i kondícii konkrétneho človeka primeraná fyzická aktivita je dôležitá pre celkové zdravie a aj pre zvládanie stresu.

Netreba zabúdať na celkovú zdravú životosprávu, na dostatok relaxácie a oddychu, pravidelný spánok a dôležitú rolu zohráva napríklad aj dostatok magnézia, pretože v záťažových stresových situáciách jeho spotreba v organizme narastá.

Nedostatok magnézia súvisí napríklad so vznikom inzulínovej rezistencie, zvýšeným tonusom hladkého svalstva, poruchami metabolizmu tukov, ale aj srdcovo-cievnymi ochoreniami.

„Sledovania veľkých populácií pacientov dokázali, že vyšší príjem magnézia je spojený s nižším rizikom vzniku vysokého krvného tlaku, mozgovej príhody a koronárnej choroby srdca. Veľmi efektívnym sa ukazuje spojenie magnézia s kyselinou orotovou, ktorá zohráva úlohu energetického donora pre bunku. Zlepšuje tak nielen vstrebávanie magnézia, ale celkovo podporuje správne fungovanie buniek,“ hovorí kardiologička MUDr. Anna Vachulová.

Katarína Babinská dopĺňa, že „magnézium sa podieľa na viac ako 300 reakciách látkovej premeny v ľudskom organizme a je potrebné pre normálny chod psychických aj fyzických procesov. Pri jeho nedostatku sa stávame náchylnejší na nežiaduce účinky stresu.“

Spoznaj sám seba

Podľa psychológa môže byť významným pomocníkom pri zvládaní stresu aj autogénny tréning. „V poslednom čase sa objavilo viacero významných štúdií, ktoré dokazujú, že ak je mozog trénovaný na koncentráciu a sústredenie, tak je odolnejší aj voči stresu. Pomôcť môžu aj jogové cvičenia, nácvik správneho dýchania a pod.“

Martin Miler hovorí, že pre manažment stresu je dôležité aj zmapovanie človeka ako takého, aby aj sám vedel, čo ho stresuje. „Napríklad, ak niekto kričí, druhého človeka to stresovať nemusí, u iného však, hoci jeho samého sa krik týkať nemusí, môže taká situácia generovať stres a jeho telo reaguje.

Ak teda človek odhalí, čo mu robí zle, čo ho stresuje, môže potom na tom cielene pracovať, učí sa napríklad asertívnemu správaniu, učí sa svoje stresory nielen rozpoznávať, ale aj eliminovať a chrániť sa pred nimi, a to napríklad aj budovaním vlastného sebavedomia.“

Čo sa v detstve naučíš...

Podľa odborníka teda ide o komplex súvislostí, hovorí, že reakcia na stres je v podstate špička ľadovca. Ťažkosti so zvládaním stresových situácií môžu byť aj dôsledkom hlbších problémov.

„Dôležitá je aj dobrá – primeraná výchova, čo je síce náročné definovať, ale, zjednodušene povedané, výchova, ktorá pomáha človeku vybudovať si aj adekvátne obranné mechanizmy. Má to, samozrejme, tiež svoje limity,“ hovorí psychológ. Dodáva, že „správne vychovaný“ človek by mal mať osvojené aj primerané mechanizmy a stratégie, ktoré mu pomáhajú zvládať aj rôzne stresové situácie.

„A ten, kto si tieto mechanizmy v detstve neosvojil, ten, koho to nenaučili, samozrejme, viac podlieha stresu.“

Psychológ alebo kouč?

V súčasnosti je moderné – ak nám niečo nejde – obracať na tzv. kouča, ktorý je akýmsi trénerom v mentálnej oblasti. Môže nám kouč pomôcť zvládať aj stresové situácie?

Ak by sme to zjednodušili, tak podľa psychológa nám kouč môže pomôcť vtedy, pokým nám stres nespôsobuje závažné zdravotné ťažkosti napríklad v podobe porúch spánku, pozornosti, koncentrácie, nebodaj depresie. Vtedy je už namieste navštíviť psychológa, prípadne psychiatra, ktorý v prípade potreby môže zvoliť aj medikamentóznu liečbu.

Martin Miler dodáva, že „koučing je vhodný skôr na to, aby pomáhal človeku posúvať sa v rámci výkonu, práce, mal by sa sústreďovať najmä na to dobré a rozvíjať to.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  2. Našli sme budúcnosť hliníka. Je v Spišských Vlachoch
  3. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme
  4. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami
  5. Aj použitý kuchynský olej môžete separovať
  6. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  7. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  8. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  9. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  10. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  1. Členovia ASINS vrátili za rok 2019 do ekonomiky 113 mil. Eur
  2. Ako aktualizovať autonavigáciu Mio?
  3. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme
  4. Ružinovská poliklinika otvorila unikátne oddelenie
  5. Päť užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  6. Našli sme budúcnosť hliníka. Je v Spišských Vlachoch
  7. Unikátna novinka už aj v Prievidzi
  8. Čo robiť, keď majú deti strach? Vyskúšajte tieto tipy
  9. Sloboda v stavebníctve
  10. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami
  1. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 33 619
  2. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 16 028
  3. Viac než polovica Slovákov sa chystá dovolenkovať za hranicami 11 166
  4. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 10 888
  5. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 9 730
  6. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 9 215
  7. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 9 139
  8. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 9 025
  9. Ako vytriediť Mekáč doma? 8 780
  10. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 8 730
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Od polnoci sa otvoria česko-slovenské hranice, oznámili Matovič a Babiš (minúta po minúte)

Slovensko eviduje spolu 1525 nakazených novým koronavírusom SARS-CoV-2. Z ochorenia COVID-19 sa dosiaľ vyliečilo 1375 ľudí.

Predseda vlády SR Igor Matovič po prílete na Letisko Václava Havla v Prahe počas oficiálneho privítania v rámci oficiálnej návštevy Českej republiky.
O finančníkovi Jeffreym Epsteinovi je dokumentárny seriál Filthy Rich.
Robert Kaliňák a Alexander Nejedlý na archívnej fotografii z roku 2016.
Samo Marec