zo zištných dôvodov. Páchatelia takýchto krádeží majú niekedy snahu získať diagnózu kleptománie v nádeji, že sa vyhnú trestnému stíhaniu.
Pre odborníka však nie je problém tieto druhy správania odlíšiť. Kým kleptomanovi ide len o akt krádeže, zlodejovi ide o hodnotu toho, čo ukradne. Kleptomanovi stačí na uspokojenie, že niečo ukradne, zlodej musí mať pocit obohatenia. Kleptománia je porucha osobnosti, zlodejstvo porucha charakteru. Oba spôsoby správania sa môžu vyskytnúť u psychopatických pováh, avšak vzhľadom na pohnútky ku konaniu a možnosť vôľového ovládania sa v právnych aspektoch posudzujú rozdielne. Ak ide o skutočnú kleptomániu, býva osoba, ktorá spácha krádež, zvyčajne zbavená trestnej zodpovednosti.
Symptóm kleptománie sa môže vyskytnúť aj pri ťažších duševných poruchách (demencia alebo schizofrénia). V takomto prípade sa liečba prispôsobí základnej diagnóze.
