Kleptomániu (z gréckeho slova kleptein - kradnúť) ako diagnózu popísali psychológovia koncom 19. storočia. Je to zriedkavá porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje impulzívnym nutkaním ku krádežiam a dá sa liečebne ovplyvniť. Pocit neodolateľného nutkania ..
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Kleptomániu (z gréckeho slova kleptein - kradnúť) ako diagnózu popísali psychológovia koncom 19. storočia. Je to zriedkavá porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje impulzívnym nutkaním ku krádežiam a dá sa liečebne ovplyvniť. Pocit neodolateľného nutkania privádza človeka do napätia, ktoré sa uvoľní až po tom, keď mu vyhovie, čiže až niečo ukradne. Nie sú to účelové ani vopred premyslené, ale často celkom bezvýznamné, až naivné krádeže. Ide vlastne o vôľou neovládateľný impulz.
Kleptoman je človek, ktorý veci kradne nie preto, že ich potrebuje, je hladný, alebo nemá peniaze. Kradne pre potešenie. Nejde mu ani tak o vec, ako o vzrušenie z krádeže. Navonok ho nikto nespozná. Môže to byť ktokoľvek, chudobný, bohatý, nenápadný či známa celebrita.
